Nedávno ma kompa sklamala, dostali sme sa len k nápisu "Kompa nepremáva". Preto sme sa vybrali na opačný koniec, ďaleko od súčasného Váhu, ku zbytkom bývalých mŕtvych ramien na Váhu. V chotári obce sa nachádzajú zvyšky starých ramien Váhu, niektoré sú zasypané, niektoré ostali ako jazerá.

Obec Vlčany sa spomína v Zoborskej listine z roku 1113 pod názvom Forcas. Vystriedalo sa tu niekoľko zemepánov, rodina Szegi, Farkas, Nehéz a Keméndi. Od 18. storočia tu boli najvýznamnejšími zemepánmi Károlyovci. Obyvatelia Vlčian sa v stredoveku zaoberali rybolovom a pestovaním zeleniny. Pestovaním zeleniny, cibule, melónov a kapusty sú Vlčany známe dodnes.

K Vlčianskym ramenám vedie náučný chodník, ale žiadne tabule sme tam nenašli. Ak prídete do Vlčian od Šale, odbočíte na prvej odbočke vpravo, asi po 2 km ste na mieste. Nedá sa povedať, že by to bolo niečo úžasné, naokolo rovina, teraz poorané lány.

Časť vodného ramena sa dá obísť, aj pozrieť sa k vode, ktorá pôsobí pralesným dojmom ako stojatá voda. Dosť bolo slov, nasleduje malá ukážka prírodnej pamiatky - Vlčianske mŕtve rameno v jesennom čase...

Kmene a konáre stromov tu na hladine dožívajú tak, ako určujú prírodné podmienky.

Svojim rozpadom vytvárajú bizarné obrazce nad hladinou, i v jej zrkadle.

Jeden z pôsobivých zrkadlových výtvorov pripomína ostrý hrot.

Zvláštne jemné "oko".

Geometrické útvary v priestore.

Kvapkovité "mosty".

Líniové stavby.

Trojzubec si tu zrejme zabudol Poseidon.

...a čokoľvek iné, voľne podľa fantázie...

Tu som si spomenul na jednu starú detskú báseň: "tá druhá stránka čierne svieti..." Ktovie, ako sa takýto  modrý balík môže dostať na územie prírodnej pamiatky?

Modrá je vraj dobrá, ale hádam aj poľovníci by mali po sebe pozbierať smeti...

Modré trnky nad hladinou sú oveľa príjemnejším obrazom.

Tak isto aj kontrastné plody hlohu.

Na záver ešte krátke zastavenie pri stavbe z roku 1920.

Poloha na mape:
Zväčšiť mapu