Tretí maják

Autor: Jozef Javurek | 22.8.2012 o 13:00 | Karma článku: 6,92 | Prečítané:  390x

Prečítal som si dve zasvätené recenzie novej knihy od M. L. Stedmanovej: Svetlo medzi oceánmi. Andrea Ostrihoňová píše: "... je to kniha skôr pre ženy, ako pre mužov, ale na druhej strane - prečo mužom odopierať trochu sĺz a dojatia." Tak neviem, neplakal som, veď je to príbeh tvrdého chlapa, ktorý prežil hrôzy vojny.

Druhá recenzia pochádza z "pera" ostrieľanej recenzentky Anety Čižmárikovej na jej osobnom blogu. Aneta vidí na knihe jedinú chybu krásy v nekvalitnom slovenskom preklade. Toto ja neviem posúdiť, lebo originál som nečítal a drobné chyby v texte ktorý ma zaujal, zvyčajne ani neregistrujem. Kniha ma držala v celkom slušnom napätí a som rád, že môžem pridať k recenziám svoj vlastný názor.

Austrália je pre mňa exotickým svetadielom. Zvlášť, ak ide o príbeh strážcu majáka na opustenom ostrove. Ten malý skalnatý ostrov s majákom je pre mňa exotikou druhého stupňa. Život v takom osamotení je pre človeka spoločenského dosť nepredstaviteľný. Nový strážca majáku Tom ho zvláda hlavne preto, že má za sebou desivú vojnovú skúsenosť prvej svetovej, a preto je pre neho čokoľvek iné požehnaním.

Zamestnáva sa prácou okolo majáka, neustále sa opakujúcou "robotickou" činnosťou pri údržbe zariadenia a príbytku. Žena, ktorú stretol na móle hneď po príchode do mestečka Point Partageuse, sa stala jeho osudovou. Odišla s ním na neobývaný ostrov Janus ako manželka a strávili tam niekoľko pekných rokov na majáku. Ich túžba po dieťati však bola poznačená tromi potratmi.

Všetko sa zmenilo, keď more jedného dňa vyplavilo na breh ostrova čln s dieťaťom a mŕtvym mužom. Dojímavá je reakcia ženy, ktorá práve stratila svoj tretí plod. Jej materinské inštinkty sa sústredia na dieťa, ktoré im "zoslal Boh". Dieťa vychovajú na "rajskom ostrove". Veci sa značne skomplikujú, keď náhodne zistia, že v mestečku žije skutočná matka "ich" dieťaťa.

V zlomových situáciách sa prejavujú charaktery. Tom, ktorý je zvyknutý na služobnú poctivosť, na naliehanie svojej ženy hrubo poruší povinnosť nahlásiť nález. To ho dovedie k rozhodnutiam, ktoré sú neriešiteľné pre čestného a spravodlivého muža ako je Tom. Keď ho zradí priateľ, vec sa stane predmetom súdneho sporu, ktorý rozhodne, že dieťa patrí svojej biologickej matke.

Manželia z ostrova odídu na vzdialený koniec Austrálie. Dramatická pasáž policajného vyšetrovania prípadu je plná zvratov, kde sa čitateľ ťažko rozhoduje, ktorá strana má svoju pravdu presvedčivejšiu. Z hľadiska zákonnej spravodlivosti je všetko jasné, lenže do prípadu vstupujú z oboch strán aj silné ľudské emócie.

Kniha je celoživotným príbehom Toma, jeho manželky a domnelej rodiny. Záver príbehu nie je v žiadnom prípade "happyendový". Je akýmsi povinným ukončením. Tomova žena neskôr umiera na rakovinu, ich "dcéra z ostrova" navštívi Toma pár dní po smrti Tomovej manželky. Lucy však už vyrástla, je iná. Má svoj život, svoju rodinu a je jasné, že žije šťastne v inom svete.

Môj dojem z knihy je veľmi dobrý. Začítal som sa od počiatku ľahko aj vďaka exotike vzdialeného sveta Austrálie a majákovému ostrovu. Rozprávanie je plynulé, exponované úseky sú opisované dôveryhodne a bez zbytočných emócií.

V knihe je niekoľko zamyslení a vecí, ktoré inak vyplývajú z kontextu. Niektoré myšlienky som si dovolil tu pripomenúť:

- Staroba je ako služba na majáku. Človek je súčasťou spoločnosti, dbá o bezpečnosť sveta, riadi sa naučeným poriadkom, ale je v podstate sám...

- Životy sa končia, stopy ostávajú.

- Rodina nikdy nie je minulosť, nesiete si ju so sebou všade, kam sa pohnete.

- Tomovou snahou bolo, všetko urobiť správne. To však vylučuje kompromisy a bez nich to v živote často nejde.

- Odpustiť treba len raz, ale keď nenávidíš, robíš to stále, každý deň.

A ešte trocha citovanej jemnej erotiky:

"Takto sa to robí" a pobozkal ju pomaly, nechávajúc čas nech plynie. Nevedel si spomenúť na žiaden iný bozk, ktorý by chutil ako tento. Raz ráno mu priniesla sendvič... A nemala na sebe nič. "Myslím, že v takýto pekný deň nepotrebujem šaty".

V závere musím zopakovať, že kniha sa dobre číta, je napísaná zrozumiteľne a prehľadne. Je primerane pútavá, ako v úvode, tak aj vo vyvrcholení a v závere. Čitateľ ju asi ťažko bude púšťať z ruky. Nie ako detektívku, kde pátrame po páchateľovi, tu je "prípad" jasný od začiatku. Napätie je postavené na charakteroch a konaní zúčastnených osôb v zložitých situáciách a na zložitých, neobvyklých vzťahoch.

Čitateľ musí očakávať a predpokladať postoje aktérov, autorka im však dáva prekvapivý smer. Je to aj o akejsi nerozhodnosti spravodlivosti, kde obe strany majú svoju pravdu. Ich činy vlastne neposudzuje len zákon. Jeho pôsobenie zmierňujú dobrí ľudia s ľudským prístupom, ktorý je v prvom rade chápajúci, co zákon nikdy nedokáže.

 

M.L. Stedmanová: Svetlo medzi oceánmi (Ikar, 2012)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?