Mal som veľa nápadov na patentovanie a sem tam aj na nejaký vynález. Nie, nebudem ich tu popisovať, ešte by ma niekto predbehol na patentovom úrade. Ale chcel by som vám priblížiť, ako také vynálezy vznikajú.
Niektorí tvrdia, že najviac vynálezov majú na svedomí leniví ľudia. Dáte im niečo urobiť, či vyrobiť a im sa nechce a hneď začínajú vymýšľať, ako to neurobiť, alebo aspoň ako to urobiť ľahšie a jednoduchšie. A je na svete vynález. Napríklad taký tragač (táčky) – stačilo vymyslieť koleso (len jedno, ani dve netreba ako na káru) a je to!
Ale aby som sa nechválil iba cudzím perím, raz sa mi stalo, že som vymyslel okuliare, také špeciálne polovičné, pre tých, čo majú krátke ruky a nedovidia si na papier pri čítaní, alebo písaní. Teraz iste protestujete, že však to je už dávno vymyslené... Veď už to viem aj ja! Ale kým som mal orlí zrak, ani ma nenapadlo, že na svete existujú aj okuliare a keď, tak iba slnečné.
Skrátka, veľké okuliare som nechcel, tak som vymyslel polovičné. Už som sa chystal, že si doma nejaké také na skúšku urobím. V ten deň som išiel do kina a neveril som vlastným očiam - v tom americkom filme jeden chlapík mal presne také - moje okuliare na nose. Dosť ma to znechutilo, že som išiel rovno do optiky v našom meste a dal som si také urobiť.
Aj takéto veci sa stávajú, že vynálezca utrie nos a príde pozde. Dal som si už potom pozor, aby som nevymýšľal len tak od buka do buka. A preto som ostal len pri tej poctivej práci a občas som z lenivosti vymyslel niečo nové, ale radšej som s tým nešiel na žiaden úrad, lebo aj tak je už asi všetko veľké vymyslené.
Až dnes ma napadla spásna myšlienka, keď som sa díval na divadielko Spejbla a Hurvínka. Veď to musí byť namáhavé, také veľké bábky vodiť a ešte pritom aj hovoriť zmeneným hlasom. A počul som, že aj po japonsky to vedia.
Žijeme predsa v dvadsiatom prvom storočí, tak prečo by dnes nemohol šikovný programátor (hoci od Mikrosoftu) navrhnúť špeciálny čip pre každú bábku, s dostatočne veľkou pamäťou a zopár servopohonov do Hurvínka namontovať (treba ísť na skusy do Japonska) a elektronický Hurvínek by mohol hrať do omrzenia. Stačilo by do neho naprogramovať software.
Asi s tým predsa nepôjdem na patentový úrad. Niekto by mohol vymyslieť aj elektronických divákov, veď potlesk by sa dal ľahko naprogramovať. A potom aj hercov, tých živých nahradiť robotmi a bolo by po divadlách. Radšej nie. Mám rád tých drevených hercov sú predsa z prírodného dreva a ja mám rád prírodu.
