Chyba je v našich hviezdach

Autor: Jozef Javurek | 13.2.2013 o 9:30 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  643x

Opäť otváram svoj nepravidelný čitateľský denník. Teraz to bude o fiktívnej vine hviezd. Sú vinné za všetko, alebo absolútne nezúčastnené? Podtitul knihy je: "Najlepšia kniha roka 2012", podľa časopisu Time.

Keď mi niekto povie, že táto kniha je najlepšia, vyvolá to vo mne pochybnosti, ale aj záujem. V tomto prípade bol môj záujem primerane odmenený. John Green  vraj svoju knihu "Na vine sú hviezdy" (The Fault in Our Stars) písal 12 rokov v úplnej tajnosti. Nikto nesmel nič prezradiť o budúcej knihe. V tom čase si naštudoval všetko možné z oblasti medicíny.

Sám autor však v závere píše, že ak potreboval napísať niečo odporujúce lekárskej vede, bez mihnutia oka to urobil a priznáva, že opis priebehu rakoviny v tomto príbehu a jej liečenia je vymyslený. Lebo by chcel, aby to tak bolo. V tom je jeho pozitívna motivácia. Všade sa píše, že táto kniha je o rakovine. Ja tomu budem oponovať, lebo podľa mňa to nie je kniha o rakovine, ale hlavne o dvoch mladých ľuďoch prežívajúcich vzájomnú lásku a porozumenie.

Pozoruhodná je autorova všeobecná pripomienka, že pokusy hľadať v románe útržky skutočnosti, neprospievajú románom ani čitateľom. Mal by som sa tu priznať, že "knihy o rakovine" nemám rád, aj preto túto knihu radím radšej k silným ľudským príbehom. Každý vymyslený, aj skutočný príbeh necháva konce v súčasnosti otvorené. Tu je to diferencované, niekto ostáva a niekto odchádza. Všetci však zanechávajú v čitateľovi silnú pečať svojej prítomnosti.

Kniha ma prinútila rozmýšľať o tom, prečo sa takéto knihy píšu a prečo si nájdu svojich čitateľov. Vzdal som sa, odpoveď si musí hľadať každý sám. Rozoberať samotný príbeh nebudem, lebo čitateľ, keď sa začíta do knihy, už ho bude pútavý príbeh viesť až do úplného konca.

V knihe je viacero autorových postrehov (prostredníctvom postáv) k dnešnému svetu. Jedným z nich je aj názor, že internet je využívaný ako náhradný mozog súčasnej generácie. Veľmi originálny a priliehavý postreh. Iný postreh je v narážke na skutočnosť, že ak Američan nebojoval (za vlasť) kdesi ďaleko vo svete, skoro ako keby ani nebol.

Skrytým mottom románu je poznatok, že svet nie je továrňou na plnenie želaní. Niektoré nekonečná sú dlhšie ako iné a ľudia nikdy nebudú mať dosť. V závere by som sa oprel ešte o jeden názor z knihy, že román, to sú len čarbanice a postavy, ktoré v ňom žili. Prestávajú existovať s posledným písmenom románu. Znova budem oponovať: Nie je to celkom pravda... Silné postavy prežívajú posledné písmená, aj keď v románe zomreli.    

John Green, The Fault in Our Stars, preložil: Milan Kopecký
Ikar 2013


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?