Tánina pekáreň

Autor: Jozef Javurek | 13.4.2014 o 9:00 | (upravené 13.4.2014 o 9:58) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  843x

V skutočnosti ide o Julinkinu pekáreň v rovnomennej knihe Táni Keleovej-Vasilkovej. Možno si poviete, aké neuveriteľné, že som sa dal do čítania, síce takéhoto slovenského "bestselleru", ale je to tak a nebanujem. Začínam mať taký pocit, že označenie istého druhu literatúry ako "ženské" romány trochu kríva, aspoň na jednu nohu.

Nedávno sa mi dostala do rúk milá prvotina spisovateľky Dany S. Brezovskej Rozlúčka s (ne)slobodou a tak sa mi to zapáčilo, že som sa hneď rozhodol pre niečo podobné, ale z pera, mnohými knihami overenej autorky Táni Keleovej-Vasilkovej.

Julinkina pekáreň je príbeh o tom, k čomu sa dočítate až na konci knihy. Inak by sa dalo "technicky" povedať, že je to prepis "myslenia" jednej slobodnej ženy v strednom veku, ktorá hľadá svoj životný cieľ. Tým cieľom sa stáva jej miesto v spoločnosti, presnejšie v rodine, kde by mohla byť úžitočná. Byť užitočnou pre druhých, blízkych, to je to, čo jej v živote chýba, ale ešte o tom nevie. Vôbec pri tom neprekáža, že je to príbeh ženy, lebo svoje miesto v živote hľadáme všetci. Každý inak, ale tak je náš svet zaujímavejší.

Rád by som tu, ako mám vo zvyku, vypísal nejaké univerzálne myšlienky z práve dočítanej knihy, ale tie tam hádam ani nie sú. Prosté pravdy zo života plynú akosi globálne z prečítaného. Ale predsa som sa nad niektorými názormi pozastavil. Napríklad, keď idú tri kamarátky na lyžovanie do Rakúska, hovoria si, že aj na Slovensku sa dá, ale u nás sú vraj služby neporovnateľne slabšie. Kto pozná "zahraničie", vie a môže porovnávať, ale...

To neustále porovnávanie dobrého vonku a zlého doma, keď sa naše "dobrá" strácajú v nedohľadne sa mi nepáči. Netýka sa to tejto knihy, len tá jedna zmienka mi túto našu "porovnávaciu" mediálnu vlastnosť pripomenula. Na Slovensku máme totiž skoro všetko, čo v Európe nájdeme, len toho máme trochu menej a tak akosi len na ukážku, ale v tom je naša jedinečnosť. Myslím si, že sa to týka aj ľudí. Sme takí, aj onakí, ako všade inde. Len bagety, tam vo Francúzsku, chutia inak ako tie, čo dostať u nás. Fakticky, môžem potvrdiť, ale to nič nemení na tom, čo som napísal. Je to jeden z rysov ich prístupu a majstrovstva v tejto oblasti. V bagetách je vraj skrytý symbol krajiny a radosť ľudí.


Julinkina pekáreň je ľahko čitateľná kniha, prináša pohodu a v konečnom dôsledku aj to jemné poučenie pre čitateľa, ktorý je vnímavý. Príbeh Kláry, jej myslenie a cesta k vysnívanej pekárničke a k Julinke sa dá čítať ako poézia. Stretnutie s Julinkou je majstrovsky dojemné. Nie sú až tak dôležité slová, ale významy v nich skryté.

Ešte raz voľne zacitujem z knihy to, čo sa mi tiež zapáčilo: "Uprataný byt nie je prevoňaný len čistiacimi prostriedkami, ale hlavne dobrým jedlom".

Trochu ma v závere knihy prekvapilo, že Klára prišla do francúzskeho mestečka a začala učiť domácich, ako sa má piecť chutný chlieb. Proste, s láskou...

_________________________________________

Táňa Keleová-Vasilková: Julinkina pekáreň, IKAR 2014

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?