Londýnska cesta

Autor: Jozef Javurek | 10.5.2014 o 10:00 | Karma článku: 3,09 | Prečítané:  475x

Príbeh, ktorý je základom knihy "London Road" od Samanthy Youngovej sa odohráva v Škótskom Edinburgu. To iste nie je až tak dôležité, lebo by sa mohol podobne stať v tomto storočí hocikde inde na svete a možno aj u nás. Je to totiž príbeh so všetkými znakmi súčasnej reality.

London Road je zaujímavá kniha. Jej príbeh je pomerne jednoduchý, Johanna (Jo) najprv využíva priazeň svojich bohatých milencov pre zabezpečenie rodiny. Potom stretne toho "pravého" muža, s ktorým zažije to, čo ešte nikdy predtým. Nezvyčajne, už v kapitole 14 a 15 je opísané (viacnásobné) vyvrcholenie veľkej lásky a veľkého sexu. Po pätnástej kapitole som sa obával, že už nič zaujímavé nebude, ale mýlil som sa, nie je to koniec príbehu. Na tú ozajstnú lásku príde čas až neskôr.

Tak ako sa to v knihách i v živote stáva, láska musí prekonávať aj ťažkosti a problémové okolnosti. V tomto príbehu je to objavenie sa bývalej lásky jej zamilovaného milenca Camerona (Cam), alebo problémy s jej matkou, ktorá prepadla alkoholu, či vlastný otec násilník, ktorý sa po rokoch vrátil k rodine, aby svoju úspešnú dcéru vydieral. Tá rozbitá rodina je hlavným problémom Jo, ale hlavne jej mladší brat Cole, o ktorého sa stará namiesto rodičov, aby mu zaistila lepšiu budúcnosť.

S rodinou jej priateľa Cama to tiež nie je celkom obvyklé, ale predsa bol na tom lepšie ako Jo. Našťastie sú tu ešte verné priateľky, ktoré vždy pochopia a pomôžu. Od tej erotickej 15. kapitoly až do konca 31. sa teda veci riadne skomplikujú, ale aj rozuzlujú. Milostné spojenia Cama a Jo sú v knihe veľmi barvito a realisticky opisované, nielen v tej pätnástej kapitole. Myslím si, že pre mladých čitateľov (ale nielen mladých) tie pasáže budú pochopiteľne príťažlivé. Otázkou je, kde sú hranice pri takýchto opisoch a či vôbec nejaké sú.

Človek skúsený, ktorý si ešte pamätá na svoju mladosť, však iste pripustí, že tak to niekedy naozaj býva, v tých rokoch keď mládeži nevelí rozum, ale hormóny.

Dôkladné opisy "mužnej" krásy Camerona sú v knihe častejšie ako opisy ženskej krásy Johanny. Pre mňa by to bolo zaujímavejšie opačne, ale som si istý, že dámy si pri čítaní prídu na svoje. V tejto súvislosti som znova prehodnocoval svoj názor na tzv. "ženské" romány. Skoro by som povedal, že táto kniha je taký vzorový príklad toho žánru a je vhodná hlavne pre čitateľky. Nie je to neočakávané, veď túto knihu napísala žena. Ale ani pre muža nie je bez zaujímavosti zasvätený pohľad z "druhej" strany.

Rád by som z tejto knihy citoval aj nejaké "múdrosti", ale tými príliš neoplýva. Múdrosť treba hľadať vo vlastnom úsudku a hlavne v závere knihy, kde je jasne definované, čo je v živote dôležité - rodina. Neúplná, problémová, alebo rozpadnutá rodina núti človeka hľadať alternatívu rodine podobnú. Sú našťastie spoločenstvá spriaznených duší a priatelia, ktorí môžu rodinné zázemie alternovať, ak sa v okolí človeka s nedostatkom rodinného zázemia nájdu.

Pri čítaní som si všimol niektoré opisy duševného rozpoloženia postáv:

- všimol si, ako mi potemneli oči a jeho výraz posmutnel...

- zdvihla som obočie...

- zdvihol ľavý kútik úst a žiarivo sa na mňa pozrel...

- zadíval sa do diaľky, čo prezrádzalo, že sa v spomienkach vrátil do minulosti...

Takéto popisy mi pripadali ako poznámky k filmovému scenáru, ale ako inak v knihe opísať duševné rozpoloženie?

A ešte upriamym pozornosť na šikovné zakompnovanie ženskej logiky a taktiky:

- pripustila možnosť, že by mohol mať pravdu, tak ho nechala hádku vyhrať...

Z oblasti milovania by som (ale nechcem) citoval šiestu vetu na strane 430. Je zaujímavá, výrečná a možno aj trocha vtipná a svedčí o mužskej logike... (viď. str. 430, riadok 9).

Moje záverečné hodnotenie: Nebáť sa čítať a konfrontovať s vlastnou mladosťou...

(iný pohľad)

Samantha Youngová, London Road, Ikar 2014, preklad Andrea Vargovčíková

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?