Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy bola ustanovená od 1. mája 1998. Dôvodom ochrany je jedinečné spoločenstvo lužných lesov, ktoré zasahuje celkovo do 23 katastrálnych území v priestore Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. Na území Bratislavy zasahuje do katastrálnych území Podunajské Biskupice, Ružinov, Čunovo a Rusovce.
Na dunajskom ramene nás najprv zaujala pestrá zmes hausboatov a Starý Dunaj pripomenul doby, keď ešte premával propeler medzi Bratislavou a Petržalkou.
Na Dunaji nie je problém nájsť podobné zátišia. Hrúbka ľadu je stále okolo 25 cm a možno aj viac. Bolo to vidieť na vyrezaných kockách ľadu, aby sila zovretia nepoškodila pontóny domov a chatiek... V lete sú tieto niesta iste zaujímavejšie, na druhej strane - teraz je okolie dunajských ramien úplne bez dotieravých komárov.
V postupnosti záberov som hľadal detail a našiel som originál námornícky uzol na starom nepotrebnom záchrannom člne.
Koniec zátoky je vyhradený vodným vtákom. Zrejme v zime obľubujú rozhranie vody a ľadu. Kormorán sa pozerá na kačky z nadhľadu. Neďaleko tohoto miesta nedávno pristál ľadochodom odtrhnutý nákladný čln.
Fotografovanie v prírode niekedy pripraví aj dodatočné prekvapenia. Celkom nezaujímavý záber do tŕstia na druhej strane Dunaja až doma odhalil skryté prekvapenie (v kruhu)...
Výrez z predchádzajúcej fotografie - liška, alebo lišiak nás pozoruje z druhej strany. Zbadali sme ho až pri prezeraní obrázkov na monitore. Nebol tam dlho, lebo ďalší záber tým istým smerom je už bez lišiaka.
Moja snaha nafotiť letiace vtáky nebola korunovaná úspechom, ale môžem sa vyhovoriť na fotoaparát, ktorý je na takéto zábery dosť pomalý. Jediný záber na kormorána, ktorý mi ako tak vyšiel...
Na okraji lužného lesa sú zátoky obývané bobrami.
Nestretli sme žiadneho, ale výsledky ich snaženia boli jasne viditeľné.
Pri vyjasnenej oblohe za mrazivého slnečného dňa nabrala obloha tú správnu farbu našej modrej planéty.
Na ramenách bola hrúbka ľadi okolo 12 cm. V ľadovej mase boli uväznené bublinky, preto som detailné zábery na ľad nazval dunajskou ľadovou sódou. Ani najväčšia snaha nedokázala ľad prelomiť.
Na snehovom poprašku sa veľmi dobre kreslí. Ak je s vami baletka, tak určite nakreslí aj takéto správne kruhy piruetou (alebo je to zavináč?).
Opäť v lese, kde dojíma mohutnosť stromov. Tieto stromové dvojčatá sa objímajú až hore, blízko neba.
V lužnom lese nájdete indiánske totemy aj celý ranč...
... aj chalúplu na stračej nôžke s ochranou stromov proti bobrom (zachráň strom...).
V lese bez lístia, bez podrastu vidieť široko - ďaleko. Ťažko vás tam môže niekto prekvapiť. Na jar a v lete, keď sa všetko zazelení, les sa zahalí do rúška tajomnosti. Chodníky môžu byť zradné a niektoré smery nepriechodné suchou nohou. Podobných obydlí sme nachádzali viac. Ťažko odhadnúť, či sú to rybárske domčeky, alebo chalúpky trampov, alebo domčeky bezdomovcov.
V zimnom lese sme si všetci rovní a máme k sebe bližšie, či už je to liška na druhom brehu, alebo črieda sŕn, ktorá prechádza neďaleko aj s chutným mláďaťom, alebo volavky, kačice či kormorány na hladine i na ľade.
Staré stromy poskytujú živiny hubám, aby sa kolobeh v prírode neprerušil.
Aktuálna správa z TV - ľad okolo zakotvených člnov je treba presekať, aby plavidlo nebolo poškodené. Tak to robia aj hausboaťáci..: