Slza

Autor: Jozef Javurek | 31.7.2014 o 9:35 | Karma článku: 4.20 | Prečítané  328-krát

Môj najnovší zážitok z oblasti fantázie sa volá "Slza". Môžem povedať, že mám rád sci-fi príbehy, také čo podnecujú fantáziu. Fantazijné knihy a príbehy sú trocha iná kategória, tá poskytuje neobmedzený rozlet fantázie autora a nie vždy musí ladiť s predstavivosťou čitateľa. V tom je (pre mňa) jej problém.

Lauren Kateová asi nevyronila žiadnu slzu pri písaní svojej "Slzy", lebo je to príbeh dosť vecný na to, aby sa zapodieval hlboko mysleným opisom emócií. Isteže, sú tam aj tie, ale keď sa začítate do tejto knihy, musíte sa vnoriť do sveta, ktorý je na hranici reality. Kto verí na bájnu Atlantídu, príde si na svoje, podobne ako všetci milovníci fantazijných príbehov.

Hlavnou postavou je Eureka, nositeľka zvláštneho dedičstva predkov. Po smrti svojej matky je v neustálom nebezpečenstve, ale má zvláštneho ochrancu Andera z pomedzia reality. Okrem toho, že sa príbeh odohráva na typickej americkej strednej škole na Floride, sú do neho aktívne zahrnuté aj tamojšie hurikány a povodne. To je inšpirácia autorky realitou. 

Príbeh "slzy" je opísaný na jednoduchej časovej línii, preto neobsahuje žiadne náročné skoky a "figúry" a dobre sa číta. Napätie sa stupňuje a dosahuje vrcholu. Po náhlom upokojení ostáva šťastný koniec príbehu otvorený pre ďalšie pokračovanie, ktoré sa priam núka. Hádam sa po niekoľkých sériách dozvieme aj to, ako to nakoniec dopadlo (dopadne) s Atlantídou.

Moje dojmy z knihy sú, napriek neprebádanej "fantastike", celkom pozitívne. Múdrosti a poučení som z nej veľa nenačerpal, stačilo mi stúpajúce napätie a zvedavosť, ako to dopadne. Z tamojších reálií by sa dalo ešte všeličo vydedukovať, ale to už nechávam na nasledovníkov (Atlantídy) v čítaní. Zopár perličiek na pobavenie som si aj tak poznačil:

- "Na hladkej jasnej pokožke mala desať nezvyčajne krásnych tetovaní." Takto sa vyjadruje o najkrajšej študentke na cirkevnej strednej škole.

- Medzi mladými ide najčastejšie o krásu. Niekedy sa krása aj kvantifikuje: "Diana však bola o sto percent krajšia".

- Hlboká filozofia sa skrýva v nasledovnej vete: "Nič nie je skutočné. Je iba to, čomu veríme a čo odmietame".

- Podobne vyznieva aj myšlienka, ktorá sa zrodila na uzatvorenom oddelení nemocnice: "Po prvej smrti už nie je žiadna iná".

- Nájde sa aj štipka uštipačného humoru: "... s nagélovanými vlasmi trčiacimi dohora ako záchodová kefa by sa dal opísať dvoma slovami: bohatý futbalista". Ďalší dotyk s realitou...

Nemusíte so mnou súhlasiť, ak si knihu prečítate. Kniha je vo svojej podstate ako hudba: jej posudzovanie závisí najmä od poslucháča (čitateľa). 

------------

Iný čitateľ, iné dojmy: http://www.sietovka.sk/?p=10470#more-10470

------------

Lauren Kateová, Slza (Nikdy nevyroň jedinú slzu), preložila Oľga Kralovičová, IKAR 2014

   

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Depresívny samotár, ktorého šikanovali. Kto bol útočník z Mníchova?

Útočník z Mníchova nemusel byť terorista. Osemnásťročný Nemec, ktorý v piatok zastrelil deväť ľudí, sa liečil na psychiatrii.


Už ste čítali?