Spisovatelia v Smoleniciach

Autor: Jozef Javurek | 16.10.2014 o 13:16 | (upravené 16.10.2014 o 20:44) Karma článku: 3,75 | Prečítané:  1011x

Ondreja Herca, autora knihy "Dobre organizovaný netvor", som stretol na Smolenickom zámku. Nedávno tam bolo stretnutie slovenských spisovateľov a spisovateliek, ktorých bolo viac ako spisovateľov. To príjemné stretnutie zorganizovala spisovateľka Nata Sabová. O jej aktivitách sa dozviete viac na stránke "Encyklopédia slovenských spisovateľov."  

Aby nedošlo k omylu, nie som spisovateľ. Na toto stretnutie som sa dostal na základe verejnej pozvánky na facebooku. Moje fotografie však sú súčasťou básnickej zbierky Jozefa J. Matejku "Hviezdy nad Carcassonne", takže taký malý krôčik som už do toho sveta poézie urobil. Šance na vstup do literatúry sú dnes otvorené takmer pre každého. Mňa zatiaľ uspokojuje blogovanie.

Spomínanú knihu Ondreja Herca som si hneď po Smolenickom stretnutí objednal. Zaujala ma téma fantastiky a sci-fi v literatúre v istom nadhľade a v súvislostiach so skutočným, či domnelým smerovaním ľudskej spoločnosti. Obsahom knihy sú dve eseje. Prečítal som zatiaľ prvú o "dobre organizovaných netvoroch". Čakajú ma "Metamorfózy človeka v (post)modernej fantastike".

Organizovaným netvorom, podľa knihy, sú prakticky všetky organizácie a "právnické osoby", ktoré riadia a ovplyvňujú život spoločnosti v záujme prežitia "organizácie", nie v záujme človeka, tak ako sa to deje v knihách a filmoch fantastiky, ale aj v skutočnom živote. Vychádza pritom zo štúdia kníh a filmov žánru fantastky a sci-fi ako napríklad Star Trek, Hviezdne vojny a podobne.

Trochu som bol sklamaný, že tam nie je spomenutá obsiahla séria Hviezdna brána, Atlantída a Hlboký vesmír. To sú tiež veľmi zaujímavé seriály na psychologickú a spoločenskú analýzu. 

Príbehy žánru fantastika a sci-fi sa odohrávajú v domnelej budúcnosti a tým, ako by ju predpovedali podľa vzoru Julesa Verna. Nie podľa príkladu predpovedí Nostradama, lebo tie sú príliš zahmlené a tragické. Vo fantastike a sci-fi románoch zväčša ľudstvo vychádza ako konečný víťaz. Možno to ani nie je tak nezmyselné, lebo každá fantázia vychádza z reality a z historického pozadia. Inak by nebola zaujímavá pre súčasníkov.

Domnelú budúcnosť si autori týchto kníh prifarbujú svojimi predstavami aj podľa aktuálnych nálad čitateľov, ktorým sú knihy, či filmy určené na komerčný úspech. Niekedy sa celkom viditeľne nechajú usmerňovať predstavami a želaním tých, ktorí to v pozadí financujú. Príkladom môže byť aj seriál Hviezdna brána. Zaujímavá je aj jednotná schéma príbehov tohto seriálu. Najprv naši vesmírni ľudia niečo pokazia, zachovajú sa hlúpo a potom to v závere hrdinsky naprávajú. Práve v tom je tento seriál nesmierne blízky ľudskej povahe a predstave vlastnej múdrosti.

V knihe Ondreja Herca, ktorá sa zaoberá fantastickými knihami a filmami, však nejde len o knižné  fantázie, ktoré tam opisuje a hodnotí, ale hlavne o súvislosti a historické pozadie, z ktorého fantázia autorov vychádza. Pozorný čitateľ v tom nájde aj varovanie z tápania ľudstva v akejsi slepej uličke.

Ľudský autorský prístup veľmi zaujímavo a názorne vyznieva v analýze kníh o Harry Potterovi. Takéto knihy teda môžu byť síce ako moderné rozprávky, ale môžu byť pri správnom pochopení aj poučením. V istom zmysle totiž parodujú našu realitu. Dotyky s našou realitou sú niekedy priam hmatateľné. Povedali by ste, že nasledovné vety (citácie z knihy) sú z budúcnosti?

- Politici vytvárajú problémy, aby sa mohli tváriť, že ich riešia.

- Organizácie ochraňujú mier a poriadok násilím.

- Odveký sen politikov je, dosiahnuť aby sa ľudia terorizovali samosprávne.

Kto sa chce poučiť viac, nájde v tejto knihe mnoho ďalších poučení a tiež nastavené zrkadlo našej spoločnosti s potrebnou výstrahou. Asi nie sme najmúdrejší v organizovaní svojich vecí a ženieme sa ako ľudstvo do vzdialenej, či blízkej záhuby. Sme ľudia a nič iné nevieme. To by bol pesimistický záver môjho pohľadu na knihu o dobre organizovaných netvoroch. Poznanie konca však dáva príležitosť zmeniť ho a v tom je kúsok optimizmu.

Vráťme sa ešte na chvíľu k spisovateľom na Smolenickom zámku cez atmosféru a niekoľko portrétov spisovateľov.

Nata Sabová je autorkou ženských mysterióznych románov: Zuzanina skrytá tvár, Ochrankyňa, Neodolateľné vábenie a Hry o lásku. Je správkyňou blogu o 100+1 slovenských spisovateľov a organizátorka tohto stretnutia.

 Miroslav Kapusta, poet a aforista. Z jeho diel: Tŕne a lupene, Iný už nebudem, Nulová gravitácia, Všetko je AFORIZIAKUM.

 Zuzana Kuglerová píše historické romány a povesti: Čarodejnica z Petrovíc, Dcéra riečnej panny a iné.

 Ondrej Herec, napísal: Fantastika a realizmus, Cyberpunk - vstupenka do tretieho tisícročia, Dobre organizovaný netvor a iné. Nedávno bol hosťom v televíznej relácii RTVS Večera s Havranom.

 Ľubomír Piro napísal romány zo súčasnosti: Keď láska bolí, Ľadová vášeň a Prekliati láskou.

Andrea Novosedlíková píše humornú satiru: Nesmiem to vzdať a Prebúdzanie s Miroslavom Kapustom.

Martina Matlovičová, maliarka, ilustrátorka. V roku 2000 ilustrovala knihu Jaroslavy Blažkovej Ohňostroj pre deduška, ktorá získala Cenu BIBIANY v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2000. Ilustrovala aj mnoho ďalších kníh.

V Smoleniciach boli zaujímaví ľudia, spisovatelia, ale aj pracovníčky z knižníc, ktoré majú záujem o takéto živé kontakty. Uskutočnili sa zaujímavé rozhovory. Od nás, zo Šale, bola prítomná poetka Dana Janebová. Mňa zaujali rozhovory so Zuzanou Kuglerovou, Ondrejom Hercom a Dadou S. Brezovskou, autorkou úspešného románu Rozlúčka s (ne)slobodou. Vďaka za príjemné popoludnie.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?