Papierové mestá

Autor: Jozef Javurek | 30.10.2014 o 14:00 (upravené 30.10.2014 o 16:32) | Karma článku: 3.81 | Prečítané  583-krát

V čase, keď ešte tvorba máp znamenala skoro umenie, tvorcovia máp sa chceli poistiť proti ich kopírovaniu, preto zakreslili do každej mapy nenápadné neexistujúce miesto (usadlosť), aby podľa toho spoznali svoj produkt a odhalili prípadného falzifikátora. Táto informácia pochádza z knihy Johna Greena Papierové mestá.

Definícia papierového mesta hrá dosť podstatnú rolu v knihe z prostredia stredoškolskej mládeže na Floride. Príbeh sa začína odvíjať krátko pred maturitou, ale nie je o školských povinnostiach, skôr o tom, čo sa odohráva v hlavách týchto mladých ľudí. Margo je síce krásavica, ktorej niet páru, ale je nespokojná so svojim postavením v rodine aj medzi spolužiakmi. Jej ambíciou je cestovať a spoznávať svet.

Krátko pred maturitou navedie svojho spolužiaka Quentina, ktorého volali aj "Kvéčko", aby spolu v jednu bláznivú noc vyviedli jedenásť rôznych vylomenín svojim spolužiakom. Malo to byť v rámci akejsi spravodlivosti a pomsty za príkoria, ktoré jej spôsobili. Quentin sa podvolí, lebo tajne Margo obdivuje ako dokonalú bytosť už od detstva. Po tej nočnej udalosti sa Margo stratí a nikto viac už o nej nepočul.

Keďže Margo má osemnásť rokov, je dospelá, polícia ju už nehľadá. Od toho okamihu sa z príbehu stáva detektívka s amatérskymi sliedičmi. Quentin so svojimi najbližšími priateľmi začína po nej pátrať na základe chabých indícií, ktoré mu zanechala. Do maturity ostáva niekoľko dní a oni podnikajú bláznivé dobrodružstvo cestovania v čase, ktorý im ostáva, aby ju našli.

Samozrejmosťou sú neuveriteľné náhody, cesty plné pokusov a omylov, aby nakoniec objavili cieľ svojej  cesty. V tomto sa plne uplatňuje fantázia autora románu. Pripomenulo mi to výrok Niny Protušovej, autorky fantastického príbehu Čierna schránka, že má rada fantastiku ako žáner, lebo tam si môže vymyslieť vlastné pravidlá, vlastnú logiku. Istá vecná logika však musí platiť najmä v detektívke, ale aj vo fantastike. Nelogické zvraty bez nadväznosti čitateľ totiž ľahko odhalí. V tomto príbehu v zmysle detektívnej logiky všetko sedí. Niekedy dokonca záleží na každej sekunde a zdržanie sa nepripúšťa.

Ak ste čítali román Johna Greena Na vine sú hviezdy, nebudete sklamaní ani Papierovými mestami. Trochu si osviežite americké školské reálie, ktoré sa v detailoch odlišujú od našich. A ešte na jednu zvláštnosť by som rád upozornil. V knihe je citovaná báseň, ktorú pátrači podrobne rozoberajú, lebo Margo v nej podčiarkla niekoľko veršov a tie metaforicky naznačujú riešenie. Tu platí to známe: čo chcel básnik povedať...

V Papierových mestách sú viaceré študentské lásky, aj láska Quentina k Margot, ktorá sa mení na silné priateľstvo a potom možno zase na lásku. Koniec príbehu nechávam otvorený, na pointu má právo prvého čítania kniha.

Príjemné prečítanie...

John Green, Papierové mestá, preložil Milan Kopecký, IKAR, edícia Yoli, 2014

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Morálna dilema roboauta: Kedy sa vaše auto rozhodne, že vás zabije

Autonómne vozidlá budú musieť mať v programe zakódovanú aj funkciu zabíjania.

EKONOMIKA

Slovák vymenil Wall Street za medovú manufaktúru

Štefanovi Slezákovi by pracovné skúsenosti závidel nejeden bankár.


Už ste čítali?