Čitateľ z vlaku

Autor: Jozef Javurek | 3.3.2015 o 11:20 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  1267x

Nie som to ja, lebo vo vlaku málokedy čítam, radšej sledujem uháňajúcu krajinu za oknom. Iné je to, keď niekto cestuje denne tým istým vlakom o 6:27 do práce ako Ardlo Buret. Ardlo je zvláštny človek a rovnako zvláštne je aj jeho meno.

Ardla Bureta vymyslel Jean-Paul Didierlaurent, 53 ročný spisovateľ, ktorý má preto na písanie príbehov dosť vlastných skúseností. Je všeobecne známe, že keď spisovateľ začína písať svoj román, je už neskoro na zbieranie životných skúseností, tie už musí mať. Možno nie je až tak známe, že čitateľ pri písaní recenzie nevychádza len z vlastných skúseností, ale nevdojak prispôsobuje svoj štýl spôsobu písania spisovateľa, ktorého si práve prečítal. Mám to odpozorované z vlastnej skúsenosti.

Nemusíte ma však chytať za slovo v mojom spôsobe písania, lebo už sa kontrolujem... O tejto knihe som si vopred prečítal niekoľko čitateľských recenzií a musím priznať, že ich nadšené ovácie vo mne vzbudili skôr opatrnosť v úsudku o knihe. Po prečítaní však môžem napísať, že sa veľmi nemýlili, aj keď neviem presne definovať, prečo je to tak. Mňa najviac potešilo, že je to knižočka malá, tak akurát do ruky a ani počtom strán nesúperí s objemnými knihami veľkého svetového formátu.

Potešilo ma, aj to, že tá kniha je skutočne o čitateľovi z vlaku o 6:27, ktorý tak nevšedne naozaj predčítava  spolucestujúcim náhodne získané osamelé stránky z umierajúcich kníh. V tom je taká zvláštna symbolika doby, keď stačí torzo príbehu na to, aby bol príbeh prijatý. Stačí tá zvláštna forma, torzo vytrhnuté z celku. Ardlo totiž pracuje v nejakom papierenskom kombináte, kde sa sezónne likvidujú staré zásoby nepredaných kníh. Ďalšia symbolika doby je tu celkom jasná - píše a tlačí sa toľko kníh, ktoré sa nekupujú, že po čase novšie knihy vytláčajú tie staršie z regálov ako bezcenné.

Žijeme v dobe, v ktorej si chce skoro každý napísať svoj príbeh. Bohužiaľ je to tak, že skutočne sa predajú najmä tie knihy, ktoré majú dobrý predajný marketing a hlavne reklamu (prípadne dobré čitateľské odporúčania...). Pochopiteľne, že v predajnosti účinkuje aj stádový efekt a často aj inde. Tak trochu sa táto kniha v podtexte dotýka aj problematiky kníh vo všeobecnosti. K úspechu knihy, a to je podobné ako v iných druhoch umenia, niekedy stačí istá neobjavená črta, alebo inovatívny prístup. Tu je to viac či menej zvláštne životné torzo obyčajných ľudí a neobyčajného nájdenia objektu lásky (láska v ľudských príbehoch nesmie chýbať).

Aj to je v tejto knihe zvláštne a búrajúce všednosť zamilovaných knižných príbehov. Nájdu sa tam aj dôchodcovia v domove dôchodcov, ktorým Ardlo číta svoje vytrhnuté torzá a neskôr aj nájdený príbeh neznámej (a peknej, ako sa neskôr ukáže) "strážkyne" verejných záchodov v supermarkete. Dobre sa tie príbehy čítali a zaujalo ma to tak (a nielen mňa), že posledné dve kapitoly som sa stal čitateľom z obývačky číslo 1 - predčítal som tie záverečné kapitoly svojej rodine. Zaujímavý a nevšedný zážitok. Po poslednom slove ostali ticho a čakali, čo bude ďalej...

Už len niekoľko obligátnych citácií pre dokreslenie štýlu, niektoré až básnicky metaforické.

-... nepočkať, kým sa vyčerpá celá tá... chorobne zlostná slovná hnačka, valiaca sa zo šéfových úst.

-... vyzerala ako učiteľka na penzii... lebo skutočne bola učiteľkou na penzii.

-... na pohotovostnom lôžku kamióna budú dychtivo hľadať na sebe najvlažnejšie miesta.

Kniha sa nás snaží presvedčiť, že každý ľudský život je zaujímavý a môže byť krásny, nielen ten, ktorý sa žije v blahobyte. A darí sa jej to. Vďaka za príbeh obyčajného človeka, osviežujúci po množstve prečítaných blahobytných a detektívnych príbehov s obrovským napätím, či s erotikou na prvom mieste. Priznávam, že som na rovnakej strane ako iní, nadmieru spokojní čitateľskí recenzenti, aj keď moje dojmy sú možno z iného súdka.

---------

Jean-Paul Didierlaurent, Čitateľ z vlaku o 6:27, Ikar 2015.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?