Až čas ukáže

Autor: Jozef Javurek | 29.3.2015 o 9:45 | Karma článku: 3,73 | Prečítané:  407x

Najradšej čítam knihy, ktoré majú svoju históriu. Do tej oblasti patrí aj cesta, akou sa kniha ku mne dostala. Dalo by sa povedať, že čas už ukázal svoje aj v prípade tejto novej knihy od Andrei Novosedlíkovej. 

Knihu som tentokrát dostal výmenou za moju malú zbierku poézie aj s autorským venovaním a to poteší. Dôležité však je, že som ju prečítal a mám ešte čerstvé dojmy z príbehu ženy, jej dcéry, jej rodiny a zopár dobrých priateliek, ktoré jej pomáhali v núdzi. Sama autorka označuje na facebooku svoj knižný príbeh, ako "trochu atypický" ženský román. To je v súlade s mojim názorom, aj keď takéto delenie kníh mi nepripadá dostatočne dôveryhodné a ani dôležité.

Dôležitá je iná kvalita a tá sa zvyčajne odrazí v čitateľskom záujme. U mňa našiel príbeh Hanky Brečtanskej silnú odozvu. To samozrejme neznamená, že sa plne stotožňujem s názormi hlavnej hrdinky, veď je to celé písané z jej ženského zorného uhla, ale neboli mi sympatické ani postoje jej muža, ktorý ide tvrdo za svojim africkým cieľom. Je to pre neho ako chiméra (prelud) vzdialený a klamlivý cieľ. Náhoda skomplikuje aj tak dosť komplikovaný vzťah medzi Hankou a jej ambicióznym mužom Denisom.

V manželstve vždy dochádza okrem súladu aj k stretu záujmov. Tie sa dajú (musia) riešiť kompromismi, ale to niekto nedokáže, vtedy dochádza k rozvratu. Rodina je základ, ktorý by mal poslúžiť akosi rovnomerne aj individuálnym záujmom a ambíciám zúčastnených. Tým samozrejme nemyslím na tzv. "manželský trojuholník". V spolužití muža a ženy nikdy nemôžeme očakávať absolútnu rovnosť, tá môže byť deklarovaná, ale v praxi vždy musí ísť o vzájomné dopĺňanie, deľbu práce i tých "malicherných" domácich povinností. Kto to zažil, iste so mnou súhlasí.

Kniha je o živote, ktorý nevyšiel tak, ako si obaja predstavovali, ale aj o obetavosti matky, na ktorej ostala osamelá ťarcha starostlivosti o choré dieťa. Do príbehu som sa začítal tak, že v závere som si odpustil každodenný seriál, aby som nemusel knihu odložiť. Už som tu spomenul "manželský trojuholník", v príbehu sa vyskytuje aj táto oblasť "bežného" života, ale v tomto prípade ide o trochu atypický trojuholník, bez manžela. Nemôžem všetko prezradiť, ale dodalo to príbehu trochu potrebného korenia, aby bol vierohodnejší.

Aj tu som si poznačil niekoľko pozoruhodných vyjadrení a takmer básnických metafor, ktoré dávajú šťavu textu. Páčili sa mi, preto za všetky aspoň tieto dve perličky: 

- Slová z nej vyrážali... akoby boli rady, že konečne môžu vyletieť z jej úst do sveta.

- Ráno sa vymachlila, ako veľkonočné vajce...

Andrea Novosedlíková ma presvedčila, že sa netreba ani nám mužom obávať literatúry označenej ako "ženská". Stále tvrdím, že ženská literatúra bez muža by bola o ničom... A tak to má byť. A možno sa ešte dám na čítanie ďalších kníh od tejto autorky. 

- . -

Andrea Novosedlíková, Až čas ukáže, Ikar 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?