Kniha o tučniakovi v Argentíne

Autor: Jozef Javurek | 21.2.2016 o 9:10 | Karma článku: 5,62 | Prečítané:  290x

Niektoré knihy sú ako hlavný chod bohato prestretého stola, iné ako jednohubky. Môj priateľ tučniak od Toma Michella je takým malým, ale celkom chutným kúskom.

Malé knižky, čo do formátu, sa ľahko držia a zväčša aj ľahko čítajú, preto sa veľmi hodia na čítanie vo vlaku. Najlepšie čítanie je na trase Žilina - Trenčín, kde je zrekonštruovaná trať na rýchlosť 160 km/h a vo vagónoch to "nedrncá". Ten tichý, jemne kolísavý chod v IC-čku môže dokonca spôsobiť "morskú" chorobu, alebo človeka ukolísať.

Na čítanie sa nehodí traťový úsek medzi Hronskou Dúbravou a Hornou Štubňou. To je traťová klasika, kde to natriasa tak, že kniha by mohla čitateľovi aj vypadnúť z rúk. Na druhej strane, škoda by bolo čítať, keď rovno za oknami vlaku ubieha pekná horská krajina.

Odbočil som príliš ďaleko od tučniaka Juana Salvada a od Argentíny, kde sa stal tento neuveriteľný prípad priateľstva medzi tučniakom Juanom a učiteľom angličtiny na internátnej škole v Buenos Aires. Na obale knihy sa píše, že je to humorný, dojemný, dobrodružný a poučný príbeh. Každý z týchto prívlastkov možno v rozprávaní Toma Michella nájsť.

Humorne a dojemne vyznieva spôsob, ako učiteľ komunikuje s tučniakom a rozprávanie príbehu ľahkým štýlom bez vážneho mentorovania. Tučniak, o ktorom je reč, spolu s ďalšími sa stal obeťou ropnej škvrny na hladine mora neďaleko ústia rieky Rio de la Plata v Uruguaji. Jediný to prežil vďaka očistnej kúre u svojho záchrancu.       

Tom Michell sa dostal do Argentíny ako učiteľ, ale jeho cieľom bolo aj dobrodružné "prázdninové" cestovanie po krajine. Jeho "neoficiálne" rozprávanie o zážitkoch z cestovania a zo stretnutí s miestnymi ľuďmi mi pripomenulo ešte humornejší cestopis od Pištu Wilsona (Štefan Chrappa) Fak ju en daj, ktorý opisuje svoje putovanie s hudobnou skupinou ČAD po Brazílii. 

Tom Michell na cestách po Južnej Amerike zažil viaceré dobrodružstvá. Cestoval na motorke, vlakom, ale aj pešo. Zažil všeličo, napríklad aj to ako ho raz okradli. Z cestopisu sa môžeme aj poučiť. Nájdeme ho aj na stránkach knihy v ilustráciách. Najdôležitejšia je hneď na začiatku - orientačná mapa Južnej Ameriky. Hlavne pre nás, čo sme v škole príliš nehltali zemepis. Je tam aj zopár zasvätených informácií o tučniakoch magellanských, vrátane ilustračného rezu kostrou tučniaka.

Myslel som si, že vám poviem niečo nové o tejto knihe, ale už ma o pár dní predbehla Martina Javorková svojou recenziou o tučniakovskej knihe... Ak ste moje názory na knihu dočítali až sem, rád vám odporúčam Martinu Javorkovú aj s ilustráciami. Príjemné cestovanie. 

Tom Michell, Môj priateľ tučniak, NOXI, 2016

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?