Jozef Javurek
Aké je to krásne
Skromný príležitostný básnik JJM (nie ja) vydal nedávno svoju prvú zbierku a napísal aj túto báseň, ktorú s jeho súhlasom ponúkam...
Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Skromný príležitostný básnik JJM (nie ja) vydal nedávno svoju prvú zbierku a napísal aj túto báseň, ktorú s jeho súhlasom ponúkam...
Na blogu cítim zvláštnu slobodu, keď si niečo zaumienim, tak sa vrhnem na vec, ako teraz o mojich básnikoch, ale nie vždy to tak dopadne, moje plány a zámery s odstupom času podliehajú zmenám.
V básnickej rubrike sa rozprúdila diskusia o voľnom verši v poézii. Hovorí sa, že príklady priťahujú...
Ako bolo, ako bude v sfére blogov... nedeľná chvíľka poézie minima a maxima...
ľahkonohá lesná žienka,vtáčí spev z hlbín lesa.Malá, nežná, bodkovaná lienka,prameň vody, čistej ako dieťa.Láska je, aj motýľ hravý,nespratník a prelietavý.
Po dlhej zime sa žiada ostrý nástup jari. Očami vyťahujeme kvietky zo zeme. Obzeráme sa s úsmevom po trošku poodhalených ženách...
Polnoc je čas na otváranie tajných zásuviek stola. To vedel už Charles Baudelaire...
Píšem úvodný odstavec pre kategóriu, v ktorej sa perex na titulke nezobrazuje. Je to paradox, ale zvláštny je aj obsah nasledujúcich pár riadkov, ktoré sa vám na prvý pohľad budú tváriť ako poetické verše a pritom je to iba pokus o slovné vyjadrenie takej slabšej chvíle zamyslenia nad vzácnosťou poetických = šťastných chvíľ v živote.
Ak odíde zo sveta humorista, treba smútiť ako za človekom, ale hlavne spomínať na jeho dobré skutky. A dobrými skutkami humoristu sú jeho vtipné vystúpenia, glosy, vtipy, proste to všetko čím sa nás vždy snažil rozosmiať.
Je tu opäť nedeľa a na rade je chvílka mojej poézie. Uverejňujem básničku, ktorú som tu už čiastočne zverejnil pred časom v diskusii k inej básničke. Teraz je tu celá, ako vánok, vetríček i vietor... Aj keď nie som priateľ zdrobnelín v tomto prípade bola pointa básne v drobnostiach.
Začal som svoju poetickú rubriku dielkom z mojej dávnejšej minitvorby. Aj keď ešte nie je nedeľa ako deň tak trochu predurčený na poéziu, nedalo mi, aby som to neskúsil opäť, aby som si overil, či to bájne črevo, ktoré zvyknú mať básnici vekom nejako nezakrnie. Výsledok môžete posúdiť sami. Je to o nás, lebo sme...
Nebolo jednoduché rozhodnúť sa pre tento krok, ale príklady priťahujú. Na blog.sme sa už roztrhlo vrece s poéziou (odborníci nech sú zhovievaví), tak možno to nebude až také hrozné, že som sem vložil niečo čo sa tak vzdialene možno podobá na báseň a vytiahol som to zo svojho spodného šuplíka, to hovorím preto, aby bolo jasné, že som to nepísal ja, tu a teraz, ale ja a dosť dávno.