Notabene, blog

Autor: Jozef Javurek | 9.6.2005 o 23:36 | Karma článku: 7,05 | Prečítané:  3917x

Kým som neblogoval, často ba skoro denne som písal svojej dcére a jej rodine momentálne žijúcej v cudzine elektronické listy o našich denných udalostiach. Dnes si uvedomujem, že sme si tak vlastne navzájom „blogovali“. Odkedy blogujem na blog.sme (skoro) všetko je inak.

Hlava plná denných udalostí, ale najprv myslím na to, ako bude vyzerať článok do blogu, výber fotografií a hotový mix šupnúť na operátor. Potom nasleduje správa pre rodinku – oveľa stručnejšia, doplnená odkazom na blog. Dnes o skúsenostiach z Bratislavy.

Skúsenosť prvá – nebyť dôchodcov, možno by sa veľa lekárov neuživilo.

Bratislava bola dnes mojim škaredým dňom v zmysle počasia skoro februárového. Prvá naša zastávka s manželkou bola v poliklinike na Tehelnej ul. Dlhá chodba s viacerými ambulanciami štátnymi i neštátnymi na jednej strane, na druhej strane okná a niekoľko skupín pohodlných sedadiel.

V sedadlách takmer dve desiatky pacientov v dôchodcovskom veku (odhadom). Iba jedna mladá výnimka, s ktorou som hneď ako manželku zavolal lekár nadviazal rozhovor o počasí a potom o typických témach rozhovorov, aké sa vedú v čakárni u lekára. O chorobách, o tom, ako ľudia radi rozprávajú a málokto chce počúvať.

K rozhovoru sa pridala aj staršia pani so svojimi ťažkosťami, ktoré ju sprevádzajú od mladosti ako dôsledok nezdravého pracovného prostredia – niekoľkoročná práca v prievane. Chodí s dvomi francúzskymi barlami, ale optimizmus jej stále nechýba.

Ľudia v čakárni sa striedali v pravidelných intervaloch, lebo v tejto poliklinike lekári objednávajú pacientov a potom ich presne v dohodnutom čase aj vyšetria.

Skúsenosť druhá – človeka musíš vidieť najmenej z dvoch strán, aby si ho poznal.

Odpoludnia som mal dohodnuté stretnutie so skutočným živým blogérom. Odteraz už viem, že spoty do blogov nepíšu iba počítačové automaty. Bohuš M. Rosinský mi to potvrdil. Prebrali sme zopár aktuálnych otázok okolo blogovania na SME i všeobecne a čosi o sebe a o iných len trošku... 

Je zaujímavé stretnúť človeka, ktorého poznáte len podľa slov, štýlu i obsahu jeho poézie, prózy a podľa maličkej fotky, ktorá má v sebe kus záhadnosti. Pridáte si k tomu živú reč, jej akustické parametre živý vzhľad a možno ste stretli iného človeka...

 Skúsenosť tretia - NOTABENE a blog.sme...

V nemocnici som si kúpil časopis NOTABENE a som rád, že som to urobil. Uvidel som ďalšieho blogéra zo SME  Jozefa Červeňa z tej druhej, doteraz mne neznámej strany pohľadom novinára. V časopise je o ňom a o druhom kňazovi Emanuelovi Čuríkovi obsiahly článok o ich pôsobení v „Luníkove“. Teší ma, že som si to prečítal, spoznal som ďalšieho blogéra z druhej strany. 


Záver môjho popisu dňa by mohol patriť počasiu, no dnes bolo o ničom.
Na diaľnici v jemnom daždi za občasného kmitania stieračov a občasnej spŕšky z iných áut v rádiu upozorňovali vodičov na úseky s dopravnými nehodami.
Aj Bratislave.
Znelo to ako varovanie. 
Myslieť za seba i za iných, dodržiavať odstup a predvídať.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie, má už 248 obetí

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?