Básnici z mojej čítačky

Autor: Jozef Javurek | 13.5.2008 o 22:00 | Karma článku: 5,36 | Prečítané:  2575x

Na blogu cítim zvláštnu slobodu, keď si niečo zaumienim, tak sa vrhnem na vec, ako teraz o "mojich" básnikoch, ale nie vždy to tak dopadne, moje plány a zámery s odstupom času podliehajú zmenám.

Sľub pokračovania, ktorý niekedy dávam na konci svojich článkov nikdy nemá pevne stanovený termín a v tom je podstata tej zvláštnej slobody a voľnosti písania na blogu.

Obvykle uprednostňujem to čo považujem za aktuálne a hlavne to, v čom práve cítim inšpiráciu. V tomto som ako živel, ako predpoveď počasia, ktorá sa niekedy splní a inokedy nie... Niekedy sa mi zdá, že vopred oznámený alebo vyslovený zámer stráca na príťažlivosti... Aj tento zámer, dať si dohromady básnikov z mojej čítačky mohol dopadnúť podobne, keby som sa ho hneď za čerstva neujal...

Ak mám hovoriť o básnikoch na blogoch (na blog.sme.sk), musím začať od seba... Básne som písal tak, ako všetci zamilovaní v tých búrlivých rokoch. Zopár som ich dal na svoj blog až teraz,po rokoch... Je neuveriteľné, že som sa práve kvôli ním našiel v obľúbených stránkach jedného blogera... Obávam sa však, že po tejto samochvále tam už dlho nebudem :)

Nedávno som sa vrátil k experimentovaniu s poéziou, lebo mi práve vďaka niektorým "mojim" básnikom zachutilo voľné veršovanie... Čo k tomu dodať? Kocky boli hodené a padli celkom slušné čísla, výhru som si užil, ale čo bude ďalej, to neviem... Nech rozhodne tvorivá sloboda a niektorá múza...


Rubrikou Nedeľné verše sa pred časom osamostatnila poézia na blogu.sme. V začiatkoch ju držala pri živote hlavne Mária Lazárová, ale aj Marián Minárik Častovský a mnohí ďalší, ktorých časom vystriedali a doplnili noví autori. Veršovanie do rubriky Poézia odvtedy pritiahlo veľa básnikov všedného dňa, sviatočných, ale aj vyzretých a talentovaných tvorcov. Tu je niečo o tých ktorých čítam najčastejšie v náhodnom poradí, ako sa dostali medzi moje záložky...


Básne Márie Lazárovej sú najčastejšie o láske, klasicky rýmované, pretože Mária je majster čistých prepracovaných rýmov. Jej príbehy sú precítené, až do špiku kosti romantické i láskavé, zvyčajne silno vypointované v prekvapivom závere. Jej veršované príbehy som vnímal ako mierne tragické, občas pôsobiace baladicky.

Úryvok z básne Lodičky na snehu

lodičky na snehu
veršami popísané
bojím sa, že skrehnú
chýbajú tvoje dlane...

 

z básne Túžba

Keď telo horí a túžba kričí
a v lone cítiť tlkot srdca.
A celý svet - ten svet je ničím
bez lásky, čo všetko rúca...

a Možno raz niekto povie mi

len smutné listy na zemi
sledujú kroky v daždi
možno raz niekto povie mi
možno už vie to každý

 

 


Rastislav Ďurove, básnik skratky neplytvá slovami, jeho voľné verše sú geometricky presné, myšlienky obrúsené ako guľky v ložisku. Objavil som jeho Vlastné Nebo čistou náhodou, keď som hľadal niečo, čo by v tom čase rezonovalo s mojimi emóciami.

Jeho básne, aj keď sa lahodne sa čítajú, nútia k zamysleniu, k hľadaniu myšlienky alebo pocitu, či zážitku na pozadí slov jeho básne mi v niečom pripomínajú moje fotografovanie, keď sa snažím preniesť zážitok, pocit, príbeh, alebo atmosféru prostredníctvom obrazu. Vidieť aj to, čo je za slovami, intelektuálne nachádzanie cesty k pocitom...

 

Zo stránky Rastislav Ďurove Vlastné Nebo

som
alfa aj omega
všetko ostatné
je prázdnota
medzi tým

 

Z blogu sme Rastislav Ďurove

Manželstvo
...

horí v nás oheň
z brezového dreva
takí sme

a na prach sa obrátime

 

Ján Miľovčík ma zaujal a dodnes zaujíma svojimi veršami bez náročných zložitých metafor a skrytých myšlienkových pochodov, veršami, ktoré sa dobre čítajú, v ktorých všetko plynie takmer bezkonfliktne od počiatku až do vypointovaného konca... Je to protipól voľného a vyumelkovaného veršovania, napriek tomu sú jeho rýmované básne sympatické, vždy majú jasný dej, odzrkadľujú príbeh, nie iba osamelú múdrosť.

 

Úryvok z básne Veršotepci

 

Píšeme srdcom, ozaj sila.
Múza sa dnes prebudila.
Mocne kope, dosť to bolí.
Život, láska, kopa smoly.

Výplach duše, spŕška citov.
Verše plné básňobitov.
Kód je plný zvláštnych čísel.
Majú básne ešte zmysel?



Básnici sa radi sporia, ale pritom našťastie, stále tvoria... :)



Števo Šanta, poznám ho skôr ako folkového speváka, mal som šťastie vypočuť si jeho recitál spolu s Petiarom v Liptovskom Hrádku. Nevšedný komorný zážitok. Jeho poézia je smerovaná k spevu, preto je o príbehu a preto je jemná a ľúbivá.. Chápem ho skôr ako príležitostného básnika.

 

Úryvok z básne Nabudúce

Opäť to raz bolo,
bolo iba súce,
úžasné to bude
nabudúce.
Postrácal som niekde
všetky správne kľúče,
ale zas ich nájdem
nabudúce.

Práve dnes som sa dozvedel čerstvú informáciu, že Števovi Šantovi v krátkej dobe vyjde kniha vo vydavateľstve Christiania pod názvom Priamo do pľúc. Moja gratulácia je tu, teraz budem pátrať, ako sa k tej knihe dostať :)


Bohuš Michal Rosinský, je básnik, aforista i prozaik... Vždy práve to, čo mu srdce a duša káže. Bohuš je prvý živý bloger, ktorého som stretol, preto si jeho priateľstvo vážim obzvlášť.. Mohol by byť zatiaľ aj posledný bloger blízkeho stretnutia poetického typu, lebo som ho stretol vlani v Dudinciach, ale nie je lebo odvtedy som stretol najmenej jedného talentovaného básnika z blogu (poetku).

B.M. Rosinský: Chvíľa medzi

chvíľa medzi vstrebaním vodky a vyprchaním básne

by mohol byť názov niečoho, čo hľadám celé roky
pokúšam sa to uchopiť rozpitvať pochopiť alebo
aspoň na chvíľu zhliadnuť tvár odhadnúť tvar momentu
preniesť na papier skicu a snáď aj zopár farieb
a tieňov pokúsiť sa dať plastický obraz
tomu matného odrazu - a odrazu to mám:
zasa sa mi to nepodarilo!


Krátky útvar Chvíľa medzi od B.M. Rosinského nie je potrebné pasovať do žiadneho literárneho koša, lebo všetky Bohušove prózy sú poetické a všetka jeho poézia je prozaicky spojená so životnými esenciami.


Trochu iného razenia je moja poetka Zuzana Šubová, musím ju tu spomenúť, lebo raz mi povedala, že niektoré moje fotografie sú pre ňu básnickou inšpiráciou.. a to je pre mňa pocta. Zuzanina poézia je v niečom inom ako vo veršoch, je v jej životnej filozofii, odskúšanej v zlých časoch, ale so zachovaním akéhosi základného životného optimizmu v reálnom a niekedy až brutálnom pohľade na ľudské vzťahy. V jej blogu však veľa básní nenájdete...

 

Úryvok z poetického spomínania Zuzany Šubovej Jesenný deň

 

Šli sme spolu jesennou alejou.
Nebo z matného skla, pochmúrno,
na cestu padali listy.

Z plávania na kofolu.
Držali sme sa za ruky a politizovali.
Celkom mimo kontext
som povedala: "Dnes je taký pekný deň"...
A ty si súhlasil.

Šli sme spolu dnes jesennou alejou.
Nebo z matného skla, pochmúrno,
na cestu padali listy.




Pomerne čerstvou záložkou v mojej čítačke je Dana Janebová, poetka s výrazným rukopisom vysoko produktívna na poetickom blogu.. Vo svojich básňach píše curiculum vitae ženy, človeka vnímavého a citlivo reagujúceho, nabitého energiou a životnou múdrosťou. Píše najmä o láske a vzťahoch, veď čo viac inšpiruje básnikov?

Úryvok z básne Slová

 

Ja som ešte plná slov
čo sedia na duši
a tlačia sa von
Vyvierajú

kdesi na konci vesmíru
a v noci a v samote
nedajú spať


Úryvok z básne Siedme nebo I


Na stupienku
svojej dúhovej podstaty
si svetlom mojej
lásky
zaviaty...

Pristupuješ
ku mne
ako k chrámu
dotýkaš sa
vo vytržení

nemý...



Aháá a nesmiem zabudnúť na majstra haiku Petra Farárika, ktorí píše básne v skratke haiku, i v iných formách, ale vždy ako sopka... Sopka Etna sa prebudila a zase chrlí oheň a síru, iba Peter mlčí... Snáď opäť príde jeho čas, keď slová budú musieť von častejšie, nastúpia do rýmov a podajú nám hlásenie o stave slov Petra Farárika..

Peter Farárik: Páchatelia

 

Páchatelia
...pre M.


Ako otvárať okno cez záclonu -
V chvate, bez
dotyku.
Kľučka nahor a tváre
k zemi.

To nie my.
To nie
my.

Dobrú noc.
Dobrú -
Bez bozkov.
Každý na svoj inobok -
A spoločný sen kríva opitý.

Ja som ho opil.
Do kolien si ho však kopla ty.

Spoločne sami.
Konečne -
Tak to zavše chodí.

Keď citom, čo menia sa
začnú klesať ceny.

 

Stanka Novotová

(Sú miesta a sú ľudia, ku ktorým patríme.)

MiesTa
(úryvok)

Ľahnem si tesne do trávy.
Odopnem ju steblo po steble,
ako najmenšia z lienok preleziem
cez lúku
až po to posledné.
m.
(úryvok)
zašli sme ďaleko
aby sme si boli bližšie
aby sme už tušili že láska
je návyková pravda –

Stanka Novotová nechýba v mojom zozname, ešte jej poéziu nemám objavenú, ale chvíľami ma udivuje svojimi obrazmi depresívnych stavov, ale aj smútkom zakrývaným nevšednými metaforami... prísľub do budúcnosti.

...


Moje cesty poetickým blogom smerujú k budúcej dobrej poézii, k starším i novším básnikom. Ja som tam iba náhodný pocestný, ktorý stretol zopár ľudí, ktorí sa stali jeho známymi a priateľmi a dúfam, že ich ešte veľa stretnem...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikas: Stojím za ústavom na kontrolu liečiv. Ani ja by som Sputnik zatiaľ nepovolil

Hlavný hygienik zažíva aj útoky od ľudí. Tvrdí, že frustráciu z pandémie chápe.

Dobré ráno

Dobré ráno: Koniec konšpirácií, Lučanský spáchal samovraždu

Čo hovorí správa špeciálnej komisie?

Komentár Zuzany Kepplovej

Koalícia urazených zúfalcov sa hlási

Túto vládu utrápia.


Už ste čítali?