Vojna, mier a chrípka

Autor: Jozef Javurek | 30.4.2009 o 21:45 | Karma článku: 4,73 | Prečítané:  1443x

Čas letí a veci sa menia, čo bolo včera prísnym nemenným zákonom, to už dnes neexistuje. Tak skončila aj povinná vojenská služba na obranu našej vlasti...

Dohola na konci - ako protest proti predĺženiu vojny o 2 mesiace...Dohola na konci - ako protest proti predĺženiu vojny o 2 mesiace...foto: neznámy spolubojovník...

 

Tú skutočnú vojnu sme našťastie nezažili, aj keď "kubánska kríza" v roku 1962 nemala ďaleko k apokalypse, ale o tom som tu už raz písal, ako nás to zasiahlo.  Na dva roky vojenčiny som si nikdy nesťažoval, aj keď to vyňatie z aktívneho civilného života bolo dosť dlhé. Ale život bol pred nami. Fakticky mi vtedy tá vojna a osud, raz zachránili život. Nedokázala však zabrániť tomu, že som sa práve vtedy oženil.

Svadba mi najprv (možno) zachránila vojenskú česť...  Termín našej svadby som totiž nenahlásil včas nášmu veliteľovi a to mi spôsobilo značné komplikácie práve so svadbou a veľa nechýbalo, svadba mohla byť odložená. Bolo to tak, že svadba bola naplánovaná na koniec apríla, lebo to je taký sympatický mesiac, ale v tom čase finišovali aj prípravy na májovú vojenskú prehliadku v Prahe.

Týždeň pred svadbou som si zažiadal o dovolenku na svadbu, na čo som mal nárok, problém bol však vo vojenskej organizovanosti, vojenské knižky celej našej jednotky totiž práve odlifrovali do Přerova, kde sme mali mať záverečné sústredenie pred Prahou. Na svadbu som nakoniec odišiel bez vojenskej knižky a všetko dobre dopadlo :), dodnes som stále ženatý s jednou jedinou ženou, možno aj preto, že sme mali  tri svadby, ale to je iný príbeh.

Krátko na to, ako som sa vrátil zo svadby, došupovali dvoch našich vojakov z Přerova späť zo sexuálnych príčin... Aids vtedy ešte nebol, prvýkrát sme o ňom čítali v roku 1968 v Mladom světe, tak si kamaráti priniesli vo svojej výbave z Česka malé potvorky zvané filcky. Svoje krámy museli rozložiť na trávniku a staršina roty ich deaktivoval práškom DDT, podobne ako ich intímne partie. Chlapci sa vyhovárali, že to vraj nachytali na WC, ale nikto im neveril. V tomto prípade teda moja svadba nebola "život zachraňujúca" udalosť, ale ktovie čo sa mohlo v Prahe stať?

Druhý máj, o rok neskôr, bol pre mňa naozaj osudový. Znova sa nacvičovalo na májovú prehliadku a ja som si opäť pýtal dovolenku, akože na výročie svadby... Nie že by som sa chcel uliať z takej úžasnej akcie ako je pochodovanie na námestí pred vtedajšími najvyššími, nijako som po tom netúžil, ale povinnosť je povinnosť. Skrátka, odišiel som na dovolenku domov, ďaleko na východ, kde bolo sychravo a tak ma tam nečakane pricvakla chrípka.

Bolo to nepríjemné, lebo termín môjho návratu k našej ľudovej armáde sa blížil, tak som zašiel do obchodu s potravinami, kúpil som sedmičku Moskovskej vodky a šiel som ako pacient na vizitu k tamojšiemu doktorovi, aj s chrípkou. Doktor ma uznal práce (a služby) neschopným a neodporúčal mi cestovať... Na záver mi nalial z moskovskej, na otrávenie červíka a dezinfekciu... Nevedel som hneď čo s vojnou, ale náhodou som sa cestou domov zastavil v susednej dedine, v krčme na občerstvenie.

Keď som už bol posmelený, zbadal som, že na druhom konci miestnosti sedí akýsi major ľudovej armády a zdalo sa mi, že je v dobrej nálade, tak som podišiel k jeho stolu a dovolil som si prisadnúť. Ukázalo sa, že čistou náhodou je to náčelník OVS, teda osoba nanajvýš kompetentná na riešenie vojensko právnych problémov doby, tak som mu predostrel môj ťažký prípad...  Poradil mi, aby som poslal do materského útvaru telegram s tým, že som chorý a že po vyzdravení sa vrátim.

Viac mi nebolo treba, za doktorom som bol ešte raz a tak sa mi dovolenka predĺžila skoro na dva týždne. Bolo fajn. Po návrate k útvaru som sa dozvedel, že počas mojej neprítomnost sa stala tragédia súvisiaca s nácvikom na prehliadku. V noci sa naši vojaci vracali z nácviku na dvoch Tatrách, kde podriemkávali na korbe, na lavičkách. Šofér jedného auta vybočil z cesty a narazil na spílený konár stromu, ktorý všetkých z tej lavičky zmietol do poľa. Ostali tam dvaja mŕtvi kolegovia.

Je možné, že keby mi chrípka nepredĺžila dovolenku, sedel by som tam aj ja. Tak mi možno táto zvláštna zhoda okolností, alebo osud, vďaka svadbe, jej výročiu a zákernému chrípkovému ochoreniu fakticky zachránili život. Májová prehliadka sa v tom pamätnom roku konala bez nás...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Termíny na očkovanie ostávajú, nemocnice ich nemôžu zaplniť

Nemocnice navrhujú, aby sa náhradníci prihlasovali cez portál korona.gov.

Dobré ráno

Dobré ráno: V Rusku sa zdvihla protestná vlna. Má sa Kremeľ báť?

V sobotu sa chystajú ďalšie protesty.


Už ste čítali?