Narodil som sa ako syn svojich rodičov, a netrvalo dlho, bol zo mňa žiak školy, neskôr študent. Ešte mi nestačilo vyschnúť písmo na maturitnom vysvedčení a už mi vkladali na plecia ďalšie hodnosti začínajúce skromne - vojak absolvent.
Ten naozajstný vážny život začal až potom, keď som si začal zvykať na výsady pracovných funkcií a pôžitkov (to je výraz, ktorý sa naozaj používa v pracovných zmluvách). Ani to netrvalo dlho a pribudli nové funkcie, stal sa zo mňa manžel, zakrátko otec.
Tak bežali roky v usilovnej práci až som sa dopracoval do iného stavu, teda do stavu, že mi začali hovoriť „dedko“. Najprv som sa bránil, veď čože som to ja za deda? Ja, mladý človek v najlepších rokoch? Na to treba mať fajku (a ja som dávno prestal fajčiť cigarety!), možno fúzy, paličku, klobúk a sivý vlas... Nedalo sa však nič robiť, rodina ma presvedčila, že ak má niekto niekoľko funkcií, používa sa tá najdôležitejšia, najváženejšia.
Tak som sa dopracoval až k tomuto zvláštnemu dôchodcovskému stavu a veru nemôžem si hovoriť: Som dôchodca a kto je viac? A už vôbec nie vyskakovať. Ako dôchodca som síce časový milionár, ale... To je možno jediná výhoda tohto postavenia. Najrýchlejšie som si zvykol na neskoré vstávanie a pozvoľný prístup k plneniu svojich „povinností“. A robím si čo chcem (a čo si môžem dovoliť).
(W)Okná na monitore mám otvorené. Cez ne sa pozerám do sveta a čo vidím? Celý svet ako na dlani. Ale svet nie je iba na dlani, svet je aj vo mne a to je môj svet. Mám v úmysle vám kúsok toho sveta ponúknuť, aj keď vy môžete použiť formulku, ktorú už dávnejšie navrhujem zaradiť do svadobného obradu: „A od tejto chvíle, všetko čo poviete pred manželkou, môže byť použité proti vám...“ Alebo sa to hovorí pri zatýkaní podozrivých?
Témy úvah si vopred nevymedzujem žiadnymi mantinelmi. Môžem vylúčiť len šport a takzvanú modernú hudbu, preto ma tunajšia mládež asi nebude mať rada (?). Budem sa pokúšať o úvahy na bežné životné témy z pohľadu môjho (iného) stavu, možno trochu načriem do poézie. Z odborných tém by som mohol niečo povedať o amatérskom fotografovaní a elektronike (do rubriky fotoblog a elektroblog).
V závere svojho listu srdečne pozdravujem všetkých mojich známych a obľúbených blogérov a diskutérov, menovite... (nemenujem, nechávam si zoznam otvorený), ale aj nových, čo len začínajú. Hor sa do vytvárania novej virtuálnej identity! Okná na monitore zatváram – mám vyvetrané...
A teraz už vážne... (občas).
