Sme
Sme míľniky vekov
čo letia vôkol nás
Sme zrnká prachu
čo zdvíhajú sa pri cestách
Sme cesta večná do diaľav
čo stúpa hore z našich hláv
Doslov:
V škole nás kedysi na hodinách literárnej výchovy vyvolávali s otázkou: Čo tým chcel básnik povedať?
Dobre si pamätám, aké to bolo ťažké, skoro nemožné popísať niečo, čo je tak vzletné a ťažko sa dá uchopiť, ako je báseň. Čo tým chcel povedať? Ktohovie? Až po mnohých rokoch som si uvedomil akú nesprávnu otázku nám vtedy kládli.
Správne má znieť: Čo vám básnik v tejto básni povedal?
Ak sa vrátim k horeuvedenej mojej najnovšej básni, neklaďte mi otázku "Čo som tým chcel povedať?" ale položte si otázku: "Čo mi to hovorí?" Nenavádzam vás preto na takýto postup, že by som nevedel, čo som chcel povedať. Viem náhodou celkom presne čo som chcel vyjadriť. Ale nie som istý, že aj vy to viete.
Ešte raz, lebo sme...
Začal som svoju poetickú rubriku dielkom z mojej dávnejšej minitvorby. Aj keď ešte nie je nedeľa ako deň tak trochu predurčený na poéziu, nedalo mi, aby som to neskúsil opäť, aby som si overil, či to bájne črevo, ktoré zvyknú mať básnici vekom nejako nezakrnie. Výsledok môžete posúdiť sami. Je to o nás, lebo sme...