Možno by bolo dobré prestať označovať vojny poradovým číslom, prestali by sme očakávať pokračovanie ako v seriáloch a možno by sa navždy skončili. Aspoň tie veľké. Obsah knihy je dobre opísaný, napríklad na tejto stránke, preto sa budem viac venovať súvislostiam. Prvá časť príbehu sa odohráva v okupovanom mestečku na severe Francúzska. Je o jednej žene a o portréte dievčaťa, ktorý namaľoval jej manžel. Opis vtedajších ťažkých pomerov tamojších obyvateľov je pôsobivý až tak, že sa človek musí zamýšľať nad tým, prečo je to vo vojnách také zlé.
Prečo okupanti ponižujú nevinných obyvateľov, prečo je silnejší odhodlaný ničiť všetko na dobytom území? Logika vojny je v mierových časoch nepochopiteľná. Hádam preto sa v súčasnosti toľko hovorí a píše o vojnách minulých, či budúcich, aby sme si nelogicky zvykali na vojnu ako na normálny jav. Nie preto, aby sme na tie staré nezabudli a snažili sa žiť v mieri. Jediným hmatateľným výsledkom každej vojny sú rany a hroby. Možno sa mýlim, ale vyzerá to tak.
Druhá časť knihy je o inom dievčati, ktoré žije v Londýne. Ťažiskom je ten istý portrét, ktorý sa v priebehu rokov dostal do rúk Lívie, manželky architekta Dávida. Keď Dávid zomrie, Lívia žije sama a zhodou náhod sa zoznámi s bývalým policajtom, ktorý pracuje pre firmu hľadajúcu ukradnuté umelecké diela, ktoré chcú získať potomkovia okradnutých v rámci reštitúcií. To už je hra o veľké prachy, maskovaná spomienkami a záujmom zachovať si pamiatku predkov.
Aj Líviin obraz "Dievča, ktoré si tu zanechal" sa stal cenným, lebo jeho autor kedysi študoval u Mattisa. Nastáva boj o to, komu vlastne má patriť vzácne dielo. Z príbehu sa stáva pútavá detektívka. Zároveň sa dozvedáme, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí sa v priebehu času dostali k tomu obrazu, aj o ich osudoch. Tak ako je zaujímavý priebeh deja, tak je zaujímavý a prekvapivý aj záver knihy.
V knihe boli stránky, pri ktorých som to "dievča" nemohol odložiť ani na chvíľu.
Namiesto všeobecných múdrostí spomeniem ešte tri zaujímavé pasáže z knihy, ktoré som si poznačil.
- Po prvej spoločnej noci s Paulom sa rozpráva Lívia so svojou kamarátkou Mo. "Ty si sa s ním vyspala a ani si si ho nepozrela na Googli? Baba predsa nemôže spať s niekym, o ktorom nič nevie."
- Detektív na dôchodku hovorí Paulovi: "Jediné, čo sa ráta je pravda. Bez pravdy v podstate žongluješ so sprostými nápadmi iných ľudí".
- Marianna, ktorá prežila 5 manželstiev hovorí o troch manželoch, ktorí to prežili: Bývalí manželia môžu naďalej ostať priateľmi. Človek sa tak naučí všetko o láske. Naučí vás to, že v živote ide o viac než o víťazstvo".
Jojo Moyesová, Dievča, ktoré si tu zanechal, Ikar 2014
