Až čas ukáže

Autor: Jozef Javurek | 29.3.2015 o 9:45 | Karma článku: 3,64 | Prečítané:  429x

Najradšej čítam knihy, ktoré majú svoju históriu. Do tej oblasti patrí aj cesta, akou sa kniha ku mne dostala. Dalo by sa povedať, že čas už ukázal svoje aj v prípade tejto novej knihy od Andrei Novosedlíkovej. 

Knihu som tentokrát dostal výmenou za moju malú zbierku poézie aj s autorským venovaním a to poteší. Dôležité však je, že som ju prečítal a mám ešte čerstvé dojmy z príbehu ženy, jej dcéry, jej rodiny a zopár dobrých priateliek, ktoré jej pomáhali v núdzi. Sama autorka označuje na facebooku svoj knižný príbeh, ako "trochu atypický" ženský román. To je v súlade s mojim názorom, aj keď takéto delenie kníh mi nepripadá dostatočne dôveryhodné a ani dôležité.

Dôležitá je iná kvalita a tá sa zvyčajne odrazí v čitateľskom záujme. U mňa našiel príbeh Hanky Brečtanskej silnú odozvu. To samozrejme neznamená, že sa plne stotožňujem s názormi hlavnej hrdinky, veď je to celé písané z jej ženského zorného uhla, ale neboli mi sympatické ani postoje jej muža, ktorý ide tvrdo za svojim africkým cieľom. Je to pre neho ako chiméra (prelud) vzdialený a klamlivý cieľ. Náhoda skomplikuje aj tak dosť komplikovaný vzťah medzi Hankou a jej ambicióznym mužom Denisom.

V manželstve vždy dochádza okrem súladu aj k stretu záujmov. Tie sa dajú (musia) riešiť kompromismi, ale to niekto nedokáže, vtedy dochádza k rozvratu. Rodina je základ, ktorý by mal poslúžiť akosi rovnomerne aj individuálnym záujmom a ambíciám zúčastnených. Tým samozrejme nemyslím na tzv. "manželský trojuholník". V spolužití muža a ženy nikdy nemôžeme očakávať absolútnu rovnosť, tá môže byť deklarovaná, ale v praxi vždy musí ísť o vzájomné dopĺňanie, deľbu práce i tých "malicherných" domácich povinností. Kto to zažil, iste so mnou súhlasí.

Kniha je o živote, ktorý nevyšiel tak, ako si obaja predstavovali, ale aj o obetavosti matky, na ktorej ostala osamelá ťarcha starostlivosti o choré dieťa. Do príbehu som sa začítal tak, že v závere som si odpustil každodenný seriál, aby som nemusel knihu odložiť. Už som tu spomenul "manželský trojuholník", v príbehu sa vyskytuje aj táto oblasť "bežného" života, ale v tomto prípade ide o trochu atypický trojuholník, bez manžela. Nemôžem všetko prezradiť, ale dodalo to príbehu trochu potrebného korenia, aby bol vierohodnejší.

Aj tu som si poznačil niekoľko pozoruhodných vyjadrení a takmer básnických metafor, ktoré dávajú šťavu textu. Páčili sa mi, preto za všetky aspoň tieto dve perličky: 

- Slová z nej vyrážali... akoby boli rady, že konečne môžu vyletieť z jej úst do sveta.

- Ráno sa vymachlila, ako veľkonočné vajce...

Andrea Novosedlíková ma presvedčila, že sa netreba ani nám mužom obávať literatúry označenej ako "ženská". Stále tvrdím, že ženská literatúra bez muža by bola o ničom... A tak to má byť. A možno sa ešte dám na čítanie ďalších kníh od tejto autorky. 

- . -

Andrea Novosedlíková, Až čas ukáže, Ikar 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?