Dejiny sveta v kocke

Autor: Jozef Javurek | 6.1.2017 o 20:38 | Karma článku: 2,80 | Prečítané:  429x

Dejiny sveta, to je príliš nadnesené vyjadrenie, lebo tu hovoríme hlavne o dejinách ľudstva na tomto svete. Tak či onak, náš svet je jedinečný a iný mať nebudeme, aj keď si istý vedec myslí, že budúcnosť ľudstva je vo vesmíre.

Autor tejto knihy je Angličan Christopher Lascelles a nazval ju "Dejiny sveta v skratke". Angličania radi vidia svet, teda ľudstvo zo svojej pozície "stredu sveta", ale v tejto knihe sa mi zdá byť jeho pohľad dosť objektívny. Oni boli často naozaj stredom všetkého diania vo svete, keď ovládali skoro pol zemegule. 

Autor uvádza svoje dielo niekoľkými zaujímavými citátmi. Páčia sa mi všetky, ale každá múdrosť plynúca zo skúseností platí, ale má aj svoje "ale". Tá najmúdrejšia múdrosť, lebo ju dal na prvé miesto, je takpovediac zo slovníka (Diablov slovník, Ambrose Bierce):

"História je výpoveď, prevažne klamlivá, o udalostiach, prevažne nepodstatných, ktoré zapríčinili vládcovia, prevažne ničomníci, a vojaci, prevažne truľovia."

Na druhej strane zdôrazňuje, že nevedieť, čo sa stalo pred tvojim narodením, znamená navždy zostať dieťaťom. Autorom toho výroku je Cicero a ten už asi vedel o čom hovorí. Táto múdrosť naprosto sedí s našim väčšinovým prístupom k histórii - začína nás zaujímať až keď sme dospelí, keď si začíname uvedomovať, že všetko má svoj koniec. Okrem koncov sú však zaujímavé aj začiatky a tiež to, čo plynie, teda kontinuita života. 

Kniha História sveta začína Veľkým treskom, teda by to mohla byť aj história vesmíru. Potom by však celé naše ľudské dejiny boli nezaujímavou epizódou. Dejiny ľudstva sú od začiatku poznačené  náboženskými predstavami. Tie sú akýmsi duchovnom, uvedomením si človeka a jeho zmyslu života,  nášho poslania. Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam smeruje naša krátka cesta. To sú základné otázky vlastného uvedomenia.

Dejiny sveta v skratke sú naozaj skratkou, aby sa do tých 280 strán zmestilo všetko, musel autor vynechať nekonečné množstvo fascinujúcich detailov ľudskej histórie. Tými sa našťastie zaoberajú iné knihy. Z tejto knihy možno získať akýsi nadhľad z vtáčej perspektívy, aby bolo vidieť tie pohyby, kto, kedy, odkiaľ a pokiaľ určoval smer rozvoja ľudstva. Lebo sa hovorí aj to, že každý chvíľku ťahá pílku a tak to išlo aj v dejinách, ríše vznikali, ale aj padali do zabudnutia. 

Čitateľ tu nie je zaťažovaný množstvom dátumov, niekedy stačí poukázať na storočie a zapamätáme si tie hrubé obrysy a tok udalostí. Kniha nie je určená na podrobné štúdium dejín, poskytuje len základnú orientáciu a to mi plne vyhovuje, lebo v škole som nemal rád učenie dejín s memorovaním množstva "dôležitých" dátumov. Teraz v tom mám už trochu jasnejšie.

Ako vždy, z histórie sa možno aj poučiť, aj keď ľudstvo samo sa veľmi ťažko učí, pre jednotlivca je dôležité poznať pravdu, alebo to, čo sa môže oprieť o známe fakty. História sa istým spôsobom podobá politike. Vlastne to je politika, hlavne tie "výpovede" o histórii sú politikou záujmov mocných. Nenadarmo sa hovorí, že víťazi bitiek píšu históriu a niekedy aj prepisujú.

V minulosti (aj dnes) vždy išlo o moc a o hodnoty, ktoré moc umožňujú. Ak sa stalo, že nastal mier, sily sa vyrovnali len dočasne. Vzápätí silnejší získal prevahu a pohltil slabšieho (str. 107 Osmani). Mongolský vodca Tamerlán (1336 - 1405) povedal: "Tak ako je na nebi jeden Boh, aj na zemi by mal byť jeden vládca". Dnes v dobe snáh o globalizáciu, by sme povedali, že nič nové pod slnkom, ale kde je Tamerlán so svojou mocnou ríšou? Krátko po jeho smrti sa rozpadla.

Zaujímavý je aj názor autora na Európu, "... ktorá predstavovala spleť malých a navzájom súperiacich štátov s rozmanitými kultúrami a jazykmi a to sa prejavilo ako veľká výhoda pre európskych vynálezcov a objaviteľov". Poučili sme sa, či nie? 

Nemožno tu spomenúť všetky zaujímavé momenty z knihy, ktorá je doplnená množstvom máp sveta v rôznych historických obdobiach. Samozrejmosťou sú odkazy na historické pramene. Výborný štart k hlbšiemu záujmu o históriu.

Našiel som zatiaľ len jednu recenziu na túto knihu, možno vám o nej napovie viac...

--------

Christopher Lascelles, Dejiny sveta v skratke, Ikar 2016

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Sieť čelí exekúciám, dlžoby nespláca ani SDKÚ

Sieť nezaplatila vyše 500-tisíc eur, pre ktoré ju naháňajú exekútori.

KOMENTÁRE

Človek nie je rýchlovarná kanvica

Mzda slovenských zamestnancov nehovorí o ich pracovnom nasadení.


Už ste čítali?