Vroclav

Autor: Jozef Javurek | 22.5.2017 o 18:05 | Karma článku: 6,87 | Prečítané:  440x

Doteraz sme poznali, na rozdiel od iných susedov, z Poľska len najbližšie pohraničné oblasti od Troch korún cez Tarnov, Zakopané, soľnú baňu a Krakov. Už je to inak, začiatkom mája sme sa dostali konečne až k Baltu a do Varšavy.

    Z jednej diskusie pod mojim článkom: "...škoda, že z tvojho blogu pomaly miznú fotoreportáže
    a sú nahrádzané len recenziami kníh (m, 08.04.2015)"

Skúsim teda aspoň takto, z časti ten "nedostatok" napraviť. Vybrali sme sa do Poľska na rodinný poznávací výlet, takpovediac od "hlavy až k päte" (od Tatier k Baltu). Prvý na ceste v Poľsku bol Vroclav (Wroclaw).

Cestu sme si dôkladne naplánovali, zabezpečili nocľahy a vyštartovali sme. Slovenská diaľnica bola bezproblémová, dokonca ani v okolí Žiliny a na Kysuciach sme sa príliš nezdržali. Prvá zastávka v "cudzine" bola až v českom Třinci. Poľské cesty sa nám zdali byť kvalitné. Stavia sa niekoľko úsekov nových diaľnic. Poplatky na diaľniciach (spoplatnené úseky) sa vyberajú na mýtnych bránach.

Cestou do Vroclavu nás trochu pokropilo a miestami na okolí bol aj čerstvý sneh. Nie príliš lákavá predstava dovolenkového chodenia po historických mestách. Našťastie už vo Vroclave a ďalej na severe, bolo všetko inak - bez májového snehu. Spočiatku nám bolo trochu zima, občas mierne spŕchlo, ale záver bol vždy pekný. 

Našou prvou poľskou destinácia teda bol Vroclav, hotel Europeum. Mesto na rieke Odre má historicky aj viacero názvov - nemecký Breslau, slovenský Vratislav, maďarský Boroszló. "Terasky" je to hlavné mesto Dolnosliezskeho vojvodstva.

Záujmové body na našej trase sme si vyberali tak, aby boli z hľadiska histórie a zachovaných historických pamiatok zaujímavé a atraktívne. Poďme teda hneď na fotografie, na to, čo mi padlo do objektívu...

Aj takéto zasnežené svahy nás vítali po prechode česko-poľských hraníc. Dá sa povedať, že mosty nad diaľnicami v Poľsku sú stavebne rôznorodé, čo trochu spestruje dlhšie cestovanie.

Prvý dotyk s mestskou architektúrou vo Vroclave nás upútal podobnosťou, ktorá je daná historickým vývojom. Chvíľami sme mali dojem, z pohľadu na námestia, že sme v českom, či v nemeckom mestečku. Proste, stredná Európa ako vyšitá.

Okrem historických budov sa vo Vroclave "vypínajú" aj moderné stavby z betónu a zo skla.

Poľština je nám blízky jazyk. Zdá sa, že všetkému rozumieme, aj keď niekedy to nie je celkom presné a niekedy sa na nápisoch zabávame. "Svidnícka pivnica, kde bije srdce Vroclava" (najstaršia reštaurácia v Európe), celkom príjemná, chladivá predstava v lete.

 Banka "Zachodna", to nás rozveselí, ale našu trochu "Zlotých" si držíme u seba.

Cesta bránou na niekdajší "Soľný trh" (Zaulek solny). Brána trochu rozhnevala domácich, lebo radní páni, pri nedávnej rekonštrukcii, nahradili historicky "zdobnú" bránu strohým moderným orámovaním. Stáva sa to kdekade, podobnosti sú čiste náhodné.  

Veď som povedal, aj podobnosť s námestiami v českých historických mestečkách je zjavná. No veď  historicky má toto mesto "čosi spoločné" s českým kniežaťom Vratislavom I.

Trpaslíci na dlažbe ma prinútili skloniť hlavu aj skvelý Zeissov objektív k zemi. Od tej chvíle som si začal všímať aj liatinové poklopy kanalizačných šácht. Priniesol som si peknú zbierku (fotografií).

 Rukolapný dôkaz, že sme vo Vroclave. Iba rok sa trochu posunul.

Kostoly v Poľsku sú zvláštnou kapitolou, radšej ich nemenujem, aby som nepoplietol ich mená.

 Medveď s dlhým jazykom tróni pred radnicou, len neviem, aká historka sa s ním spája.

Kostolná klenba, ktorá dvíha zrak k nebu (k stropným maľbám).

"Osrodek partnerstwa europejskiego" asi by sa to preložilo ako "Centrum európskeho spoločenstva", ale v tomto origináli je to tak pekne ružové.

 Často sa zastavujeme v kostoloch.

 "Pieta" vo Vroclavskom kostole veľmi podobná tej Michelangelovej v Ríme (pozri nasledujúci obrázok).

Pieta, Michelangelo, Vatikán.

Kostol Márie Magdalény, nás na plagátoch pozýval na organový koncert. V danom čase však bol kostol pevne zamknutý, ani búchanie na kostolnú bránu nepomohlo. Koncert sa nekonal a začalo popŕchať. Ktovie, kto urobil chybu v organizácii...

 Fontána šermiara na Univerzitnom námestí mi pripomenula košického "Maratónca".

Aj kostol je stavba, ktorá sa nezaobíde bez bleskozvodu a niekedy je vybavená aj suchým hydrantom.

Pohľad do útrob minulosti v kostole...

Vo Vroclave šmakujú ľuďom aj ukrajinské jedlá.

Kostol sv. Alžbety.

Popri historických tehlových stavbách sú tu aj takéto, zo skla a z betónu.

Veľkorozmerná inšpirácia pre študentov.

 Často sme sa museli do dverí "pchať", opačne naopak.

 "Chlebotéka" je úplne jasná aj pre nás, aj keď sme si doma zvykli skôr na vinotéku.

Oplatilo sa pozerať aj dolu - prekročili sme (viackrát) líniu poludníka (17.), ktorý fiktívne rozdeľuje mesto.

O sochy nie je v meste núdza, nielen tie maličké, ale aj takáto baletka Zem poteší.

Boleslav Chrabrý (967-1025), poľské knieža a neskôr prvý poľský kráľ bol dočasne aj vládcom Čiech.

Ulička ako v Benátkach, ale bez vody.

Chvíľa zastavenia, posedenia v kostole.

V obchodnom dome módy. 

Záhadný nápis neďaleko nášho hotela sa mi nepodarilo rozlúštiť.

A tu je on - Europeum hotel.

Na záver "Žabka", drobný predaj potravín, objavovali sme ju vo všetkých mestách kde sme boli.

Nabudúce sa stretneme v Poznani.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista. Podľa Tomia Okamuru každý moslim sníva o násilnom džiháde.

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč župami.

SVET

Katalánci majú čas do štvrtka. Španieli ich už zatýkajú

Dvaja aktivisti skončili pre referendum za mrežami.


Už ste čítali?