Poznaň

Autor: Jozef Javurek | 7.6.2017 o 20:31 | Karma článku: 7,30 | Prečítané:  292x

Z Dolnosliezskeho vojvodstva (Poľsko má 16 vojvodstiev) sme sa presunuli do  Veľkopoľského mesta Poznaň. Bola to pomerne krátka zastávka na našej severnej ceste.

Niekedy (keď to inak nejde) sa hovorí, že aj cesta môže byť cieľ. Naše ciele boli pevne stanovené a ten najbližší a najzaujímavejší po Poznani, na nás čakal v Gdansku. Patrične sme sa naň tešili, aj na ten kúsok Baltu. Poznaň nás zaujala svojim vekom, teda jej historickým "pozadím". Toto mesto patrí k najstarším poľským mestám a má aj niekoľko prvenstiev. Napríklad, v 10. a 11. storočí vznikla na Dómskom ostrove v Poznani najstaršia kresťanská stavba v Poľsku.

Poľsko bolo historicky trikrát delené medzi susedné mocnosti a Poznaň tiež menila svojich "majiteľov". Tá história je  dosť zložitá, ako nakoniec aj história celej Európy.

Po prvom delení Poľska (1772) pripadli časti územia Prusku, Rusku a Rakúsku. Druhého delenia v roku 1793 sa zúčastnilo opäť Rusko a Prusko. Rakúsko bolo mimo.

O rok na to vzniklo povstanie Tadeusza Kósciuzska v Krakove, ktoré bolo potlačené. Následne sa v roku 1795 uskutočnilo tretie delenie Poľska  a tak po tomto delení prišlo k formálnemu zániku poľského štátu. Znovu bol obnovený až po prvej svetovej vojne. (wikipedia).

Zaujímavá a búrlivá história sa pochopiteľne odrazila aj na historických častiach miest. Na našej ceste to bol hlavne vplyv Pruska. Cestovanie cudzími krajinami nie je len o obdivovaní prírodných, či "ľudských" krás. Je aj spoznávaním histórie, preto si jej danosti zvyčajne preštudujeme už pred cestou, ale aj po nej sa k nim vraciame, už s istými praktickými znalosťami a skúsenosťami. Často si to vyžaduje aj triedenie a výber materiálu z fotografických spomienok.

Okrem internetových podkladov, pri plánovaní cesty si zvyčajne zháňame aj dostupné knižné bedekre. V tomto prípade to bol (český) sprievodca "Polsko" od Pavla Trojana z roku 2016 s výbornými a primerane stručnými informáciami. Pri takejto krátkej zastávke nemožno uvidieť (a zažiť) všetko, čo dané miesto ponúka a to sa odráža aj vo výbere fotografií z Poznane. Tie moje najzaujímavejšie sú tu v stručnom výbere...

Už som spomenul, že ma zaujali mosty nad cestami a diaľnicami. Nemám všetky, ale aspoň na ukážku jeden z mnohých medzi Vroclavom a Poznaňou.

 Za Starym Rynkom vyčnieva kráľovský hrad.

 Zdobené fasády budov na Starom Rynku nás vťahujú do svojej atmosféry, akoby sme boli na niektorom námestíčku u nás doma (v Česku).

V dnešnej dobe sa suveníry nezaobídu bez "magnetiek". Na nich vidieť, čo domáci považujú za svoje výnimočnosti.

Radnica získala svoju terajšiu podobu v 16. storočí.

 Stupňovitá strešná "pyramída" pri pohľade z námestia do bočnej uličky.

 V Poznani je niekoľko zaujímavých fontán. Na starom námestí (Stary Rynek), začneme fontánou Apolónovou.

 Neptúnova fontána.

Marsova fontána.

Fontána slobody, ktorú zriadili v roku 2012  je zaujímavá aj tým, že pod jej krídla možno vojsť a ochladiť sa v letných horúčavách. Dobrý nápad, hodný nasledovania.

Zabudnutý básnik Klemens Janický sediaci na kufri. Narodil sa v roku 1516 a písal verše v latinčine.

Jazdecká socha bojovníka slávneho 15. jazdeckého pluku.

Trochu prízemný pohľad - skupina holubov sa nechá viesť odvážnym vrabcom, scénu dozoruje statný pes. Darca omrviniek sa skrýva za svojim kufrom.

"Národ sobie", ako by sme boli doma v Prahe pri Národnom divadle.

Cisársky zámok, na ulici svätého Marcina obsahuje aj expozície Poznanského múzea a tiež je to  Palác kultúry. Je to najmladší cisársky zámok v Európe (1905 - 1910).

Kráľovský hrad je neďaleko Starého rynku. Hrad z 13. storočia bol naposledy zrekonštruovaný v roku 2013.

Nadživotný monument Adama Mickiewicza, poľského básnika, dramatika a publicistu (1798 - 1855).

Konfrontácia súčasnosti s minulosťou...

V Poznani nezabudli ani na Sienkiewicza.

S pietou spomínajú na "svoj" rok 1956, pamätník hneď vedľa Mickiewicza.

Špeciálne múzeum roka 1956.

 Nezabudli sme ani na kostoly. V Poľsku sa to vari ani nedá.

 Niečo z tzv. architektonickej moderny.

 Alebo zvláštne "operený" obchodný dom.

A sme pri vrcholnej atrakcii Poznane - dve kozičky, ktoré sa zachránili útekom spod mäsiarovho noža.

Podľa legendy, kuchár, ktorý pripravoval jedlo na banket pre vojvodov, spálil pečeného jeleňa. Zo zúfalstva sa rozhodol nahradiť to tým, že ukradol dve kozy na neďalekej lúke. Kozy mu však utiekli hore do veže a tam zaujali pozornosť okoloidúcich. Vďaka dobrej zábave, vrchnosť kuchárovi jeho čin odpustila. Na pamiatku kozičiek boli na vežu radnice nainštalované dve mechanické kozy.

 Kozia atrakcie dodnes láka turistický národ, každý deň presne na pravé poludnie.

 Spoznali sme Poznaň, aj keď iba tak narýchlo, ideme sa usadiť na dva dni do Gdanska a okolia...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.


Už ste čítali?