Nikdy to nebude, z pohľadu turistu, komplexný pohľad na dané miesto, lebo nikdy nikto neuvidí všetko, čo sa dá vidieť. My sme boli pripravení spoznať to najdôležitejšie a hádam aj najkrajšie a tak sme možno videli len to, čo vidí väčšina turistov na prvý pohľad pri prechádzke mestom.
V Gdansku sme spali dve noci, teda sme mali pomerne dosť času zoznámiť sa s historickým jadrom mesta. Prvý deň to bola prehliadka hlavnej ulice s príznačným názvom Dlhá ("Dluga" a "Dlugi Targ") až k Zelenému mostu. Je to historická kráľovská cesta. Ďalší deň sme opäť cestovali, síce len krátko, pozreli sme si dve sestry Gdanska: Gdyňu, Sopot a nádherný križiacky hrad Marlbork.
Nečakali sme, že v Gdansku stretneme Lecha Walesa, bývalého elektrikára v lodeniciach, zakladateľa slobodných odborov "Solidarność", nositeľa Nobelovej ceny mieru (1983) a neskoršieho prezidenta Poľska a ani sme ho nestretli. Chodníky slávy ho zaviedli niekde inde. Sláva je aj tak len dočasnou nadstavbou minulosti a časom každej vyprchajú bublinky, ako z otvorenej minerálky.
Naše spoznávanie cudzích krajín, miest a prírodných zaujímavostí je zväčša zážitkové, čo sa odráža aj v mojich fotografiách. Poďme sa teraz virtuálne prejsť dlhou ulicou od Zlatej brány až k Zelenému mostu.
Bývali sme v hoteli na ulici Juliana Tuwima, pešo by to bolo rušnými ulicami viac ako pol hodiny, tak sme sa dali k Zlatej bráne doviezť taxíkom.
Najznámejšia budova Gdanska je goticko-renesančná radnica. Pochádza zo 14. storočia. V budove je múzeum a chodí sa tam obdivovať aj tzv. "červená sála".
Aj bočné uličky v starom meste majú svoje čaro.
Bronzová Neptúnova fontána váži 650 kg a je symbolom mesta. Podľa starej legendy vraj musel každý návštevník mesta sochu pobozkať v jej zadnej časti. Našťastie, staré legendy v novom Poľsku už neplatia.
Dlhá ulica dáva priestor aj hudbe za pár drobných... Je neuveriteľné, že v dnešnej dobe sa ani "živá" hudba a spev nezaobídu bez elektroniky. Často úplne zbytočne a kontraproduktívne (ako u nás, tak aj v Poľsku). Polievku "Žurek w chlebie" sme si vychutnali až v Krakove.
Príkaz doby: Zapojiť mikrofón a vybudiť zosilňovač.
Chvála pánu, nájdu sa aj hudobníci "unpluged" (nástroje sú akustické, nepotrebujú zosilňovače).
Náš prvý deň v Gdansku bol chladný.
Dom za Zelenou bránou.
Prístav.
Krása starých budov zaujme.
Spätný pohľad na radnicu.
V prístave je čulo, ako za starých čias.
Aby bolo jasné, zima bola aj domácim a "Serki wedzone z grila" nezohriali ani predavačku.
Končí prvý deň, pomaly vraciame sa do hotela.
Druhý deň v Gdansku je slnečný ako na objednávku. Poliaci v "trojmestí" (je nedeľa) čítajú Bibliu v kostole, ale aj na námestí.
Výletná plachetnica je pripravená na malú plavbu v rámci mesta. Na morské cesty už nemá licenciu.
Historická plachetnica "rejduje" na trase Gdansk - Westerplatte - a späť. Westerplatte, to je to miesto, kde sa 1. septembra 1939 začala 2. svetová vojna. Malá poľská posádka pevnosti na Westerplatte odolávala nemeckým útokom 7 dní. Dnes je to pamätník poľskej chrabrosti.
Za zeleným mostom sa krúti ruské koleso, skoro ako v Londýne.
Malý čln si môžete prenajať aj bez lodnej licencie.
Kotviaci Soldek je súčasťou námorného múzea v Gdansku.
Kto má dobre nafúkané pneumatiky, môže si zajazdiť aj na vode...
Pomník bojovníka Swietopelka, ktorý nad všetkými víťazil.
Baltická filharmónia, plným menom: "Polska Filharmonia Baltycka im. Frederyka Chopina w Gdansku".
Po pamätihodnostiach mesta dobre padne aj pohľad k nohám (aby nedošlo k úrazu).
Pouličné umenie Gdanska. Jeden lev za všetkých štyroch (pri fontáne Štyri ročné obdobia).
Už mi je jasné, prečo sa vodovod po poľsky povie "kohutik zamurowani".
Aspoň jedna zastávka na zamyslenie v kostole.
Na záver si dajme trochu živej (unplaged) mládežníckej hudby, veď sme v krajine Frederyka Chopina.
K tomu ešte jeden z mnohých pekných domov...
... a dievča so smutným psom, ktorá ešte nenašla tie pravé klávesy.
- - -
To je všetko z Gdanska.
Ešte tu na Balte uvidíme:
- najstarší organ v Európe (...) v Oliwe
- najdlhšie mólo v Európe v Sopote (...)
- a križiacky hrad Marlbork
Potom už len dolu do Torune, Waršavy, Czenstochovej, Krakova, Zakopaného a domov... Šťastnú cestu.
