Gdansk

Autor: Jozef Javurek | 5.7.2017 o 13:42 | Karma článku: 6,62 | Prečítané:  497x

Mal by som napísať, že ide o Gdansk a okolie, ale bolo by veľmi ťažké zjednotiť dojmy a skúsenosti z miest Gdansk, Gdyňa a Sopot do jedného článku. Ešte ťažšie by bolo vybrať reprezentatívne fotografie z "trojmestia".

Nikdy to nebude, z pohľadu turistu, komplexný pohľad na dané miesto, lebo nikdy nikto neuvidí všetko, čo sa dá vidieť. My sme boli pripravení spoznať to najdôležitejšie a hádam aj najkrajšie a tak sme možno videli len to, čo vidí väčšina turistov na prvý pohľad pri prechádzke mestom.

V Gdansku sme spali dve noci, teda sme mali pomerne dosť času zoznámiť sa s historickým jadrom mesta. Prvý deň to bola prehliadka hlavnej ulice s príznačným názvom Dlhá ("Dluga" a "Dlugi Targ") až k Zelenému mostu. Je to historická kráľovská cesta. Ďalší deň sme opäť cestovali, síce len krátko, pozreli sme si dve sestry Gdanska: Gdyňu, Sopot a nádherný križiacky hrad Marlbork.

Nečakali sme, že v Gdansku stretneme Lecha Walesa, bývalého elektrikára v lodeniciach, zakladateľa slobodných odborov "Solidarność", nositeľa Nobelovej ceny mieru (1983) a  neskoršieho prezidenta Poľska a ani sme ho nestretli. Chodníky slávy ho zaviedli niekde inde. Sláva je aj tak len dočasnou nadstavbou minulosti a časom každej vyprchajú bublinky, ako z otvorenej minerálky.

Naše spoznávanie cudzích krajín, miest a prírodných zaujímavostí je zväčša zážitkové, čo sa odráža aj v mojich fotografiách. Poďme sa teraz virtuálne prejsť dlhou ulicou od Zlatej brány až k Zelenému mostu.

 Bývali sme v hoteli na ulici Juliana Tuwima, pešo by to bolo rušnými ulicami viac ako pol hodiny, tak sme sa dali k Zlatej bráne doviezť taxíkom.

Najznámejšia budova Gdanska je goticko-renesančná radnica. Pochádza zo 14. storočia. V budove je múzeum a chodí sa tam obdivovať aj tzv. "červená sála".

 Aj bočné uličky v starom meste majú svoje čaro.

Bronzová Neptúnova fontána váži 650 kg a je symbolom mesta. Podľa starej legendy vraj musel každý návštevník mesta sochu pobozkať v jej zadnej časti. Našťastie, staré legendy v novom Poľsku už neplatia.

 Dlhá ulica dáva priestor aj hudbe za pár drobných... Je neuveriteľné, že v dnešnej dobe sa ani "živá" hudba a spev nezaobídu bez elektroniky. Často úplne zbytočne a kontraproduktívne (ako u nás, tak aj v Poľsku). Polievku "Žurek w chlebie" sme si vychutnali až v Krakove.

 Príkaz doby: Zapojiť mikrofón a vybudiť zosilňovač.

Chvála pánu, nájdu sa aj hudobníci "unpluged" (nástroje sú akustické, nepotrebujú zosilňovače).

 Náš prvý deň v Gdansku bol chladný.

 Dom za Zelenou bránou.

 Prístav.

 Krása starých budov zaujme.

 Spätný pohľad na radnicu.

 V prístave je čulo, ako za starých čias.

Aby bolo jasné, zima bola aj domácim a "Serki wedzone z grila" nezohriali ani predavačku.

 Končí prvý deň, pomaly vraciame sa do hotela.

 Druhý deň v Gdansku je slnečný ako na objednávku. Poliaci v "trojmestí" (je nedeľa) čítajú Bibliu v kostole, ale aj na námestí.

 Výletná plachetnica je pripravená na malú plavbu v rámci mesta. Na morské cesty už nemá licenciu.

Historická plachetnica "rejduje" na trase Gdansk - Westerplatte - a späť. Westerplatte, to je to miesto, kde sa 1. septembra 1939 začala 2. svetová vojna. Malá poľská posádka pevnosti na Westerplatte odolávala nemeckým útokom 7 dní. Dnes je to pamätník poľskej chrabrosti.  

 Za zeleným mostom sa krúti ruské koleso, skoro ako v Londýne.

 Malý čln si môžete prenajať aj bez lodnej licencie.

 Kotviaci Soldek je súčasťou námorného múzea v Gdansku.

 Kto má dobre nafúkané pneumatiky, môže si zajazdiť aj na vode...

 Pomník bojovníka Swietopelka, ktorý nad všetkými víťazil.

 Baltická filharmónia, plným menom: "Polska Filharmonia Baltycka im. Frederyka Chopina w Gdansku".

 Po pamätihodnostiach mesta dobre padne aj pohľad k nohám (aby nedošlo k úrazu).

Pouličné umenie Gdanska. Jeden lev za všetkých štyroch (pri fontáne Štyri ročné obdobia).

Už mi je jasné, prečo sa vodovod po poľsky povie "kohutik zamurowani".

Aspoň jedna zastávka na zamyslenie v kostole.

 Na záver si dajme trochu živej (unplaged) mládežníckej hudby, veď sme v krajine Frederyka Chopina.

K tomu ešte jeden z mnohých pekných domov...

... a dievča so smutným psom, ktorá ešte nenašla tie pravé klávesy.

- - -

To je všetko z Gdanska.

Ešte tu na Balte uvidíme:
- najstarší organ v Európe (...) v Oliwe
- najdlhšie mólo v Európe v Sopote (...)
- a križiacky hrad Marlbork
Potom už len dolu do Torune, Waršavy, Czenstochovej, Krakova, Zakopaného a domov... Šťastnú cestu.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?