Hry podľa Sally

Autor: Jozef Javurek | 8.10.2017 o 12:52 | Karma článku: 2,79 | Prečítané:  292x

Sally Thornová píše o histórii jednej lásky, ktorá sa zrodila z nenávisti. Nenávisť je však v tomto prípade len "nebezpečná hra", ktorá sa mení pod vplyvom okolností na niečo úplne iné.   

"Lucy Huttonová a Joshua Templeman sa navzájom nenávidia. Nedá sa povedať, že sa iba nemajú radi. Ani že sa neochotne tolerujú. Nie, oni sa fakt neznášajú..." Z úvodu oficiálnej notifikácie knihy to vyzerá hrozivo a to je niekedy problém týchto stručných (marketingových) priblížení knihy nádejnému čitateľovi. Mňa skôr zaujalo to, že príbeh v knihe hovorí o vzťahu dvoch mladých ľudí na jednom pracovisku, ktorí sedia každodenne oproti sebe a musia sa teda tolerovať. Situácia, ktorá je mnohým dôverne známa.

K obsahu knihy by som mohol povedať, že je to niečo podobné ako romantické príbehy Rosamundy Pilcherovej (keby som ich poznal), ale ich nepoznám, tak ostanem len pri romantike. Od začiatku sa čitateľ ocitá v kancelárii obloženej samými lesklými predmetmi. Obaja sú asistenti riaditeľov známeho vydavateľstva kníh: Joshua a Lucy. On má každý deň inú farebnú košeľu a ju to strašne vytáča. Jeho zase jej prehnaný optimizmus.

Príbeh Lucy a Joshua je typický "ženský" román, aspoň podľa mojich kritérií, aj keď takéto delenie neuznávam. Ženský preto, lebo ho rozpráva žena, Lucy. Vlastne je to zväčša jej vnútorný monológ, formálne popretkávaný jej dialógom s Joshuom. Josh je veľký chlap a Lucy je maličká. Protiklady sa vraj priťahujú, ale Lucy tvrdí, že veľkí chlapi sa jej nepáčia, lebo jej pripomínajú kone. Lucy je skutočne zaujímavá osôbka, má temperament a ako neskôr tvrdí Joshua, je vždy krásna.

Už v piatej kapitole sa kancelárske prostredie odsúva do pozadia a začínajú sa (aj) erotické opisy. Najprv vo výťahu... Tie sa rodia v hlave Lucy a sú tak detailné, že som mal dojem, ako by opisovala krásu a iné obdivné vlastnosti Joshua na základe exaktných fyzikálnych charakteristík. Na to si aj ďalej potrpí pri opise milostných scén. 

Na tomto románe je zaujímavá dramatická stavba príbehu, dej sa rozvíja dosť pozvoľne, ale tušíte, kam by to malo dospieť, mení sa jeho náboj, až príde ku konfliktu, ktorý je vrcholovým momentom diela. Potom nasleduje nečakané zmierenie a prekvapivý záver. Skoro ako v dobrej detektívke. Od začiatku títo asistenti, okrem hry na nenávisť, súťažia aj o povýšenie na miesto riaditeľa a to do značnej miery zaťažuje ich vzťah.

Myslím si, že "Hra lásky a nenávisti" (The Hating Game) by mohla byť príťažlivá hlavne pre mladých ľudí, mohli by sa v nej ľahko nájsť. Okrem  toho je dobre čitateľná aj v každom inom veku... Nájdu sa v nej pasáže podobné láskavej romantike, veľká utajená láska (i veľká hraná nenávisť) aj pasáže pripomínajúce "staroveký indický text zaoberajúci sa ľudskou sexualitou"...

__________

Sally Thornová, Hra na lásku a nenávisť, Ikar 2017

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?