Andy Weir je autorom sci-fi románu Marťan, podľa ktorého bol natočený aj úspešný (myslím si) film. Zdalo by sa teda na prvý pohľad, že pre Mesiac použije podobný rámec, ale nie je to tak. Artemis sa v mnohých ohľadoch líši od Marťanskej odysei Marka Watneya. Nechcem porovnávať, ale nedá mi poukázať na niektoré rozdiely v prístupe k danej sci-fi téme.
Pozoruhodné na "Marťanovi" je, že v tom románe sa ruská kozmická technika vôbec nespomína a NASA žiada o pomoc pri záchrane Marka od čínskej vesmírnej agentúry. Časy sa menia.
Časy sa menia rýchlejšie, ako sa nám zdá. V "Artemise" už Weir nespomína žiadne "kozmické" mocnosti. Motorom a ideou celého dobytia Mesiaca je rovníková africká krajina Keňa a echt kapitalizmus, plus jedna silná mafia. Keňa preto, lebo má podnikavých podnikateľov, dobrých organizátorov a výhodné miesto pre štarty dopravných rakiet na Mesiac. Tie odtiaľ lietajú raz týždenne.
Artemis je mestečko skryté pod špeciálnymi kupolami vo viacerých poschodiach, ale aj pod povrchom Mesiaca. Autor sa príliš nezaoberá otázkou, ako to všetko vzniklo, berie mestečko na Mesiaci ako fakt. Obyvateľstvo tohto mesta je mnohonárodné, lebo potrebuje špičkových odborníkov z celého sveta. Prekvapí vás napríklad fakt, že v istom dôležitom oddelení pracujú Vietnamci a všetky nápisy tam sú tam preto vo Vietnamčine.
Takéto ideologické a "politické" pozadie príbehu je tvorivým podhubím pre jej obyvateľov. Čaká ich však dejinná križovatka - zánik mesta alebo nebývalý rozvoj. To je stále na hrane kvôli neuveriteľnému vynálezu, svojvoľným aktivitám niektorých obyvateľov a pre všeobecný zákonom kapitalizmu - striedanie "hviezdneho rozvoja" a následných kríz (to si nevymýšľam, to píše Andy Weir vo svojej knihe Artemis).
Príbehy ľudí v mesačnom meste sú ako napínavá a miestami neuveriteľná detektívka. Sme predsa na fantastickom Mesiaci.
Najčastejšie "pozeranou" stránkou tejto knihy je dvojstrana so situačnou mapou Mesačnej kolónie s detailným zobrazením všetkých objektov a zariadení. Veľmi dôležitá dvojstránka je výbornou pomôckou pre orientáciu čitateľa na Mesiaci. Inak by sa trochu strácal v jeho ostrých pieskoch pod vákuom. Možno sa budete čudovať ako ja, že v turistickej kupole je to presne ako na Zemi, sú tam hotely, kasína, kiná a dokonca aj nevestince.
Artemiďania majú aj jeden veľký problém, po dlhodobom pobyte na Mesiaci sa nemôžu bez rizika vrátiť na Zem, lebo by ich mohla postihnúť "gravitačná" choroba. Artemiďania sa tiež boja požiaru pod kopulami, lebo čistá kyslíková atmosféra je nebezpečná, ale kyslík sa dá ľahko vyrábať priamo na Mesiaci.
Hlavnou postavou románu je mladá "pašeráčka" Bashardová pôvodom zo Saudskej Arábie, ktorá sa dobre uživí aj napriek dôkladným kontrolám rakiet zo Zeme, lebo má svojich komplicov na dôležitých postoch. Dalo by sa povedať, že Jazz (Jasmina Bashardová) je zápornou postavou, ale problém je v tom, z ktorej strany sa na to pozrieme. Čitateľ to vidí optikou autora knihy, teda tak aj inak.
Dej tohto sci-fi románu sa odohráva v pomerne blízkej budúcnosti, preto istým spôsobom upokojuje, lebo aby to tak fungovalo, musí byť na svete (na Zemi) mier a poriadok. Veď uvidíme. Na Mesiaci treba so všetkým šetriť, všetko sa recykluje, preto tamojší vynálezca vynašiel aj špeciálne zariadenie na čistenie použitých kondómov, aby sa dali použiť viackrát...
Autor sa nevyhol ani iným "spoločenským" zvláštnostiam, takže vlastne všetko funguje ako doma na Zemi. Ibaže dýchate kyslík zo zásoby. Upokojujúce je aj to, že na Mesiaci, podľa predstáv autora, sú ženy aj muži so svojimi pôvodnými vlastnosťami a to je potešujúce...
Ostáva ešte veľa technických detailov, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti vo vákuovej "atmosfére" Mesiaca, ale nakoniec to čitateľ všetko úspešne "predýcha" aj s detektívnym napätím. Možno povedať, že Andy Weir v tomto prípade siahol síce po sci-fi téme, ale vypracoval schému veľmi blízkeho spoločenstva. Najbližšie ako sa dá, na Mesiaci.
Ak chcete vidieť iný pohľad na Artemis, odporúčam "sieťovku". Ukážka (čítaná) je tu.
Andy Weir, Artemis, Ikar 2018
