Na historickej mapke z hotela "Best Apartments" je vyznačená poloha budovy, v ktorej sme spali.
Architektom tohto domu je Imrich Steindl (1839 - 1902), ktorý bol aj staviteľom maďarského parlamentu a iných historicky vzácnych stavieb. Bol tiež autorom prestavby katedrály sv. Alžbety v Košiciach. Tento dom na Fő utca č. 4 bol postavený ako obchodná a priemyselná banka v roku 1872. Dalo by sa teda povedať aj tak, že sme spali v banke. Dnes je to bytový dom a časť izieb je upravená ako hotelové apartmány. Výborná poloha, priamo v centre mesta. Hotel na dobrej úrovni, vo vstupných priestoroch s dobovou historickou patinou.
Starý komárňanský most je vstupnou bránou do Maďarska. Vedľa neho má vyrásť nový.
Bola to náhoda, že sme do Budapešti prišli práve v deň štátneho sviatku Deň republiky. V parlamente zrejme mali deň otvorených dverí, lebo na jeho návštevu čakali obrovské zástupy ľudí. Pre nás z toho plynula malá výhoda - poplatky za parkovanie áut na ulici sa neplatili.
Štátnu vlajku strážila čestná stráž... Prešli sme si historické jadro a pre spomienku aj Váci utca.
Výhľad na druhý breh, ktorý nás čaká druhý deň aj s Fridou Kahlo.
Môj obľúbený detail z Budapešti.
Človek nie je iba chlebom živý, tak ešte jeden detail...
Zvláštne zlaté, zrkadlovo lesklé "X" na pešej zóne.
Niečo je skutočnosť a niečo odraz skutočnosti.
Hneď za rohom je "Londýnske oko" (ruské koleso) v Budapešti.
A všade naokolo čriepky slávnej minulosti.
Náš krajný bod - most Slobody (Szabadság híd), tam kde končí Váci utca.
Na druhej strane ma zaujal zvláštny "domček" so snovým pozadím.
V Budapešti to žije aj moderným tancom na ulici, "break dance" s prvkami akrobacie.
Večer sme vyšli do osvetlených ulíc
Raňajšia výprava ku hradu a k "bašte" na raňajky a potom Frida Kahlo
Ľahko sa to povie, ráno sme skoro vstávali. Auto bolo treba presunúť do neďalekej podzemnej garáže, takže už o ôsmej sme začali blúdiť v podzemných priestoroch hradného vrchu.
Nikde nikoho, len štyria Slováci... Vstupné dvere boli otvorené, ale všetky výstupy z labyrintu boli zatvorené a výťah mimo prevádzky.
Nakoniec sme sa predsa dostali na obávané schodisko a išli sme na hrad.
Odmenou nám boli zamračené výhľady, silný vietor a dážď.
Neďaleko "Rybárskej bašty" sme našli vhodné miesto na skoré raňajky.
Dážď umyje ulice lepšie ako umývacie auto.
Posledným bodom nášho programu bola výstava venovaná mexickej maliarke Fríde Kahlo.
O jej živote bol natočený film, ktorý bol inšpiráciou pre tento náš krátky výlet na výstavu do Budapešti. Ako sa píše v jej umeleckom životopise, štýl jej tvorby sa pohyboval od pôvodnej mexickej kultúry cez realizmus, symbolizmus až po surrealizmus.
Na záver ešte malá ukážka z výstavy...
Bol to príjemný dvojdňový výlet do Budapešti. Dal nám možnosť krátkeho relaxu, zážitkov rozdielnych od všednosti, aj trocha poučenia. Cítili sme sa tam ako doma - všade sa dalo dohovoriť spoločným jazykom - angličtinou.
