Ako žiť vo vesmíre

Autor: Jozef Javurek | 26.4.2020 o 20:23 | Karma článku: 4,75 | Prečítané:  161x

Otázkou týchto dní je, ako žiť doma. Colin Stuart sa vo svojej knihe "Ako žiť vo vesmíre" zaoberá vesmírnou problematikou. Je to zaujímavá, skoro by som povedal, že "reprezentačná" vesmírna kniha.

V prvom rade si treba knihu prelistovať a pokochať sa vesmírnymi obrázkami. Texty sú plné zasvätených informácií a vysvetlení k farebným ilustráciám. Trochu mi to pripomenulo niekdajší časopis Veda a technika mládeži, ktorý uverejňoval prístupnou formou zaujímavosti z techniky a z vedeckého prostredia.

Tvrdá väzba a tlač na kvalitnom papieri len potvrdzujú estetické kvality knihy. Obsah je rozčlenený do niekoľkých oblastí. Tou úvodnou je pomerne krátka, ale búrlivá história výskumu vesmíru, takpovediac od Gagarina až po Elona Muska. Autor považuje viacnásobné použitie častí rakiet a tiež vstup súkromných spoločností do vesmírneho "priemyslu" za prelomovú udalosť. Možno s ním súhlasiť, alebo aj nie. To ukáže až čas. 

V tejto súvislosti sa mi zdá, že sa vstup súkromných spoločností do vesmírneho výskumu autor trochu preceňuje, lebo rozdiel medzi štátnou spoločnosťou a súkromnou je len v spôsobe organizovania použitia prostriedkov, materiálov a znalostí. V skutočnosti je jasné, že každá súkromná, či štátna spoločnosť z hľadiska vesmíru čerpá energie, materiály, vedomosti a všetky zdroje z našej spoločnej planéty.

Dalo by sa diskutovať, z hľadiska "globálneho", o tom, čo je pre ľudstvo efektívne a do akej miery sa vôbec angažovať vo vesmíre. Autor tejto knihy v tom má jasno. Očakáva vesmírny turizmus, lety na Mesiac, stavbu Mesačnej základne a chystá sa aj na Mars. Nevylučuje ani dolovanie surovín na asteroidoch. Uvidíme, hádam... Vlastne sme to už všetko videli vo filmoch a sci-fi seriáloch.   

Praktickou kapitolou pre záujemcov o vesmírne lety (vesmírnu turistiku) sú state zaoberajúce sa výcvikom a komplexnou prípravou "cestujúcich", lebo do vesmíru môžu lietať len dokonale pripravení ľudia. Výberové kritériá sú pochopiteľne prísne, výcvik náročný. Prebieha okrem iného aj pod vodou, či v centrifúge s veľkým preťažením, ale aj v zvládnutí beztiažového stavu počas špeciálnych letov.

Kapitola o živote vo vesmíre sa zaoberá všetkým, čo na zemi automaticky pokladáme za samozrejmosť, ale vo vesmírnom prostredí je všetko inak a je nutné sa to najprv naučiť. Spomeniem napríklad spánok, jedenie či pitie a potom šup na vesmírny beztiažový záchod a so všetkým tým spojená hygiena či upratovanie. Kto chce kam, pomôžme mu tam, ako sa hovorí...

Čerešničkou na autorovej torte je medzihviezdne cestovanie (tiež poznáme zo seriálov) a cestovanie v čase. Pri cestovaní v čase treba myslieť hlavne na návrat domov.

Potešila ma táto kniha svojou estetickou stránkou, ale aj množstvom informácií, aj keď na tak malej ploche nemožno všetko dopodrobna popísať. Dala mi všeobecný prehľad v kozmickej problematike, v letoch človeka do vesmíru. O spomínanej vesmírnej budúcnosti človeka možno zatiaľ špekulovať, ale pritom žiť tu na pevnej zemi, lebo to je istota.  

Colin Stuart, Ako žiť vo vesmíre, Ikar 2020

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič sa zasa nevie zmestiť do kože

Štát sa stále riadi ústavou, nie duševnými poryvmi premiéra.


Už ste čítali?