Sedem listov

Autor: Jozef Javurek | 30.7.2020 o 22:22 | Karma článku: 3,29 | Prečítané:  220x

Nie vždy sa človek dostane ku knihe vlastným pričinením, niekedy mu padne do rúk náhodne. Ku mne sa tak dostalo "Sedem listov" Sinead Moriartyovej.

Perfektne vybraté motto v úvode knihy veľmi dobre predznamenáva hlavný motív príbehu:

"Niekedy nechceme aby sa niečo stalo, ale musíme sa s tým zmieriť..." (citovaná časť z textu motta od Nancy Stephanovej)

Čakal som, o čom bude "sedem listov", ale v tom nebolo ťažisko príbehu. V podstate ide o listy z denníka Sarah, ženy ktorá upadla do kómy. Jej sestra Mia, s ktorou bola vo veľmi blízkom vzťahu, našla ten denník a číta z neho pri posteli nemocnej sestry. Celé je to o silných emóciách v rámci rodinných vzťahov.

Manželstvo Sarah a Adama nebol žiaden ideál, on sa plne venoval svojmu podnikaniu a ona by ho radšej mala častejšie doma s rodinou, s ňou a s dcérou Izzy. Všetko zmení nešťastný pád a Sarah odvezú do nemocnice.

Izza je malá na to, aby chápala súvislosti a myslí si, že mama iba spí, lebo je unavená. Nikto z rodiny sa s tým nechce zmieriť, že ich milovaná sestra, manželka, či dcéra, ako vravia lekári, odišla navždy. Sarah je v druhom stave, jej dieťa zatiaľ žije, ale šance sú mizivé. Toto malo byť zdravé dieťa, chlapec, na ktorého sa veľmi tešili po niekoľkých potratoch pred tým. 

Kniha je plná srdcervúcich opisov vyznaní lásky a spolupatričnosti. Všetci sa milujú ako jedna veľká rodina a nechcú pripustiť, že je to koniec. Len sedemročná neter Riley prijme holé fakty a vyjadrí sa priamo s detskou úprimnosťou keď povie, že teta je mŕtva a jej syn nemá šancu, keď to hovoria lekári.

Príbeh je dojímavý, ale napriek dôkladným opisom emócií čitateľ musí vnímať rozdiel medzi slovami a skutočnosťou, aj keď je taká neodvratná. Možno sme si zvykli na každodenné slovné ubezpečovanie o láske, ale podstata je v porozumení a spolupatričnosti a to sa najlepšie vyjadruje skutkami.

Napriek tomu, že kniha je u mňa náhodou, som rád, že som sa zoznámil aj s týmto typom literárnych príbehov, kde hrá smrť hlavnú úlohu, ale inak ako v detektívnych príbehoch.

Pripomenulo mi to moje čitateľské prvotiny, keď som sa už naučil čítať, čítal som všetko čo mi padlo do rúk. Pretože som mal staršie sestry a sesternice, boli to najmä zamilované romány, taká tá červená knižnica, ale aj pobožné knihy opatrené záhadným nápisom "Imprimatur" a "Nihil obstat", ale neskôr aj iných klasikov...

Sinéad Moriartyová, Sedem listov (Ako môže rodina prežiť bez svojho srdca?), Ikar 2020

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?