Čo máme pod kontrolou a čo nám uniká

Autor: Jozef Javurek | 3.2.2021 o 11:00 | Karma článku: 2,03 | Prečítané:  334x

To je kardinálna otázka. Niekto verí, že to čo sa mu deje závisí len od neho, iní si myslia, že udalosti v ich živote sú hlavne výsledkom vonkajšieho pôsobenia.

Zdá sa však, že také "binárne" videnie sveta nie je dobré, svet nie je len čierny, alebo biely. O tom a o všeličom inom, čo závisí od nášho mozgu, píše Albert Moukheiber v knihe "Ako sa MOZOG s nami zahráva" (Ikar, 2021). Interná, či externá "lokalizácia kontroly" (ILK či ELK) je len jednou zo záhad fungovania nášho mozgu. V prvej časti sa autor zaoberá otázkou "Ako vnímame svet". Druhá časť je zameraná na vzťahy "Môj mozog, ostatné mozgy a svet".

Ak môžem, odporúčal by som najprv prečítať si pozorne "Slovníček" v závere knihy, lebo v texte sa používa veľa odborných výrazov a lepšie sa v nich bude čitateľovi orientovať, ak sa s nimi najprv zoznámi. Nemyslím si, že táto kniha je vyslovene odborná, naopak, snaží sa podať informácie laikom pomerne zrozumiteľnou rečou. Napriek náročnej terminológii a trochu kostrbatému štýlu si myslím, že tie informácie sú zaujímavé, len si ich musí človek prečítať pozorne a aplikovať ich na poznatky z reálneho života.

Reálnemu životu sa autor priblížil aj popisom "aktuálnej" problematiky "Fake news" a "Hoax", čo mi pripadalo trochu ako odbočenie od teórie o mysliacich procesov mozgu, zvlášť, keď pri tom argumentuje niektorými sociálnymi sieťami, ich postupnou kontrolou voľnosti na internete. Tak, či onak, je to tu a treba sa v tom zorientovať aj z pohľadu teórie. 

Zaujala ma kapitola o nejednoznačnosti sveta, demonštrovaná na záhadných nejednoznačných obrázkoch a na kúzelníckych trikoch. Zaujímavá a podnetná je teória o mechanizme našich spomienok, ktoré nie sú fotografiou, či filmom, ale sú prepisom minulosti. Že pamäť nefunguje fotografickým spôsobom, ale naše spomienky vždy prepisuje nanovo.

O niečom podobnom som sa presvedčil nedávno, keď sme boli po rokoch vo Vrátnej doline a vystúpili sme na Chleb. Moja pamäť mi hovorila, že Chleb je vpravo od hornej stanice lanovky a on je v skutočnosti vľavo. Vpravo sa ide na Veľký Fatranský Kriváň.

Dôsledkom tohto skreslenia je možné pochybovať o dôveryhodnosti očitých svedkov pri súdnych procesoch, ako sa to aj v praxi dokázalo. Autor uvádza, že pamäť je nástroj, s ktorým treba zaobchádzať veľmi opatrne, pretože ju možno, aj nevedomky, spätne modifikovať. Zaoberá sa tiež viacerými skresleniami, ktoré sa dejú v istých situáciách v našom mozgu. Niektoré z nich s obľubou zneužívajú politici pri svojej (predvolebnej) argumentácii.

Niektorým pasážam tejto knihy je dobré venovať zvláštnu pozornosť. Nemenej zaujímavé sú aj state o inštinktoch a o strese, ktorý nám bol kedysi dávno užitočný, ale neadaptoval sa ešte na súčasné podmienky technickej civilizácie. Blízke realite je rozoberanie aktuálnej situácie na internete, články hlavného prúdu a tzv. alternatívne weby. Pozoruhodná je v tejto súvislosti poznámka pod čiarou k "alternatívnym" webom: ... aby nedošlo k omylu, že ostatné médiá vždy poskytujú pravdivé informácie.     

Kniha obsahuje zopár jednoduchých ilustrácií, poznámky a zoznamom použitej literatúry. Je dobre čitateľná, ak si osvojíte dôležité odborné názvoslovie.   

V súvislosti so spomínaním a spomienkami odporúčam moju dávnejšiu úvahu (2004) o spomienkach na minulosť  z roku 2004 na stránke i-psychológia. Skúste si urobiť test na spomienky.

Albert Moukheiber, Ako sa MOZOG s nami zahráva, Ikar 2021

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikas: Stojím za ústavom na kontrolu liečiv. Ani ja by som Sputnik zatiaľ nepovolil

Hlavný hygienik zažíva aj útoky od ľudí. Tvrdí, že frustráciu z pandémie chápe.

Dobré ráno

Dobré ráno: Koniec konšpirácií, Lučanský spáchal samovraždu

Čo hovorí správa špeciálnej komisie?

Komentár Zuzany Kepplovej

Koalícia urazených zúfalcov sa hlási

Túto vládu utrápia.


Už ste čítali?