Odpovede na veľké otázky

Autor: Jozef Javurek | 17.2.2021 o 12:54 | Karma článku: 4,59 | Prečítané:  283x

Bol to vianočný dar od Stephena Hawkinga, presnejšie povedané, tú knihu mi darovala naša vnučka Nika a týmto jej za podnetné čítanie ďakujem.

Každý mladý človek si občas kladie veľké otázky, na ktoré nie sú a možno ani nikdy nebudú jasné odpovede. Stephen Hawking si ako vedec kládol podobné zásadné otázky, teda asi tak, že kto sme, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme. Na veľké otázky dáva svoje "veľké odpovede". Sú to základné vesmírne otázky Stephena Hawkinga, ale nielen jeho. Ako príklad uvediem názvy niektorých kapitol  z jeho knihy:

- Existuje Boh?
- Existuje vo vesmíre iný inteligentný život?
- Čo je vo vnútri čiernej diery?
- Je možné cestovať v čase?

Po prečítaní tejto knihy ma čakala vlastná otázka, v čom ma presvedčil a v čom nie... Vlastne by som to tak nepostavil tak jednoznačne, lebo kozmológia dáva veľa otázok a málo jednoznačných odpovedí. Teórie o vesmíre sú pre skúmavého laika hlavne podnetom na diskusiu a základom diskusie je polemika, preto sa treba zamyslieť.

Keď som ešte nemal 18, na internáte som mal spolužiaka, ktorého som mal doučovať matematiku. Po večeroch sme sa často venovali "kozmickým" témam, ako, že čo je vesmír a ako funguje, ale dotkli sme sa aj mikrosveta, čo je atóm a kde sa berie tá energia, keď sa niečo tak malé rozbije? Nedospeli sme k žiadnym záverom, lebo keby áno, už by o tom dávno vedel aj Hawking. Žili sme v rovnakej dobe.

Aké sú teda moje polemické otázniky? Veľké otázky o tom kto sme, odkiaľ prichádzame, odjakživa zaujímali ľudí. Vedci sa však snažia prísť na ich podstatu skúmaním vesmíru cez technické prostriedky a potom logickými kombináciami, matematickým modelovaním aj laboratórnymi pokusmi a vytvárajú hypotézy, teórie všetkého, ktoré by mohli byť blízke realite. Takmer kardinálnou laickou otázkou je, k čomu nám to všetko bude prospešné, teda okrem naplnenia prirodzenej zvedavosti, či túžby po poznaní. Hawking sa v tejto knihe naozaj dopracoval k záverečnému "resumé". Nie síce k "rovnici všetkého", ale dosť blízko k nej.

K Hawkingovým  záverom k budúcej existencii ľudstva som mierne skeptický. Nie som presvedčený, že budúcnosť ľudstva je len vo vesmíre. Jednak mám pochybnosti o cestovaní fyzického človeka na vzdialenosti mnohých svetelných rokov, nehovoriac už o energetickej náročnosti takého cestovania. V každom prípade by to asi bola jednosmerná cesta, maximálne s pohľadnicou z "dovolenky" po rokoch. Komunikačné prepojenie so starou Zemou by bolo neprakticky zdĺhavé, až skoro nemožné.

Povedzme si to inak, prenos života na "vesmírne" diaľky je zrejme možný, ale asi len v jednoduchých prvotných formách. Otázkou potom je, či sa to vo vesmíre bežne nedeje. Všetko ostatné by bolo na evolúcii, ktorá pri dostatku času urobí niečo podobné ako urobila tu na Zemi. Bola by to budúcnosť ľudstva? Budúcnosť čoho? Videl som mnoho sci-fi filmov a mám prečítaných aj zopár podobných kníh, kde je všetko hravo zvládnuté. Červie diery v seriáli "Hviezdna brána" sú excelentným spôsobom na cestovanie medzi galaxiami. V rozprávkach.

"Božskú" úvahu Hawking uzatvoril konštatovaním: "Ak niekto tvrdí, že fyzikálne zákony sú božím dielom, je to skôr definícia Boha ako dôkaz jeho existencie". Tu sa vzdávam polemickej diskusie. Mnohé pasáže tejto knihy je ťažké komentovať bez osvojenia si odbornej terminológie z oblasti kozmológie. Populárnou témou je však cestovanie v čase. Tam je Hawking veľmi skeptický a v tom s ním súhlasím, aj keď v kontexte spomína paralelné vesmíry a podobné propriety sci-fi príbehov. Ja (s humorom) hovorím, že každé cestovanie je cestovaním v čase, lebo nikdy sa nikto nevrátil a ani "pohádka mládí" sa nikdy nevráti.

Hawking sa pýta, či prežije ľudstvo na Zemi a v tej súvislosti sa zmienil tak trochu aj o politike. "Keď je svet nestabilný, ľudia sa obracajú na (populistických) politikov, ktorí majú len malú skúsenosť s vládnutím a ktorých schopnosť robiť v čase krízy rozvážne rozhodnutia neprešla skúškou (voľne citované)". Je to jemne naznačená cesta k armagedomu...

Vesmírne cestovanie má (podľa mňa) aj svoju "materiálne" nepopierateľnú negatívnu stránku - všetko, čo vystrelíme do vesmíru je odoberaním hmoty a energie zo Zeme, nehovoriac o intelektuálnom a vedeckom úsilí tomu venovanom. Stále sa mi zdá, že kvalita našej Zeme je najlepším domovom pre ľudstvo, ešte minimálne tisícročia, ak nie milióny rokov. Je to dosť času na udržiavanie našej planéty v bezchybnom stave. Vedecký pokrok by sa mal sústreďovať aj na našu planétu Zem, na náš život na Zemi (na našu formu života), nielen na vesmír. Hľadať zmysel života tu.

Som vďačný Hawkingovi za návrat do mojich úvah z mladosti, za diskusiu k témam života ľudí, ale aj k večnosti (alebo nie) vesmíru, za stručné odpovede na veľké otázky (aj za nastolené otázky). Strávil som pri jeho knihe príjemné chvíle.

Stephen Hawking, Stručné odpovede na veľké otázky, SLOVART 2019

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?