Jozef Javurek
Dovolenka pri mori
Na domácom ihrisku sme dovolenkovali krátko - niekoľko dní, ale ani pri mori nie je nutné preležať dva týždne na pláži.
Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Na domácom ihrisku sme dovolenkovali krátko - niekoľko dní, ale ani pri mori nie je nutné preležať dva týždne na pláži.
Mohlo by sa zdať, že som si pomýlil dátum konania MS v alpskom lyžovaní 2021 Cortina d’Ampezzo, ale nie je to tak. Toto je spomienka na dva dni, ktoré sme strávili v Cortine d’Ampezzo začiatkom mája 2019.
S našimi, s dcérou a zaťom, sme absolvovali dva okruhy po drevených kostolíkoch na severovýchode Slovenska. Mali sme v pláne 10 kostolíkov. Ešte nikdy sme ich naraz toľko nevideli.
Mesto kráľovien, to je neoficiálny titul mesta Veszprém v Maďarsku. Na Slovensku sa chvália podobným titulom Bátovce. Návrat v spomienkach do Veszprému na Troch kráľov v roku 2020.
V Székesfehérvári sme sa ubytovali v hoteli Novotel a vydali sme sa na prehliadku pamiatok. Hotel spomínam len preto, že bol veľmi príjemný a neďaleko centra mesta.
Január nie je príliš vhodný na poznávacie cesty, ale na sviatok Troch kráľov sme mali šťastie na pekné, slnečné počasie v Pannonhalme, ale aj v Székesfehérvári (Stoličný Belehrad), no vo Veszpréme nás vietor trochu prefúkal.
Aj toto sme si kedysi spievali ako vojenskú odrhovačku. Ja som síce ako vojak v Česku nikdy nebol, obišla ma aj májová prehliadka v Prahe. V Hodoníne sme sa potom často zastavili pri spoznávaní našej lepšej polovičky vlasti.
Niekedy dobre padne zaspomínať si. Vrátil som sa do Hřenska v mojom foto archíve. Divoká a Edmundova roklina sú jednou z nádherných lokalít Česko-Saského Švajčiarska.
Dalo by sa povedať, že všade sme už boli, ale rastie nám nové potomstvo, tak treba s nimi chodiť aj na všetky naše známe miesta.
Buda a Pešť sa spájajú v Budapešť. Spája, či rozdeľuje ich Dunaj. V každom prípade sú na Dunaji najzaujímavejšie mosty. Pri jednom z nich sme sa ubytovali na jednu noc.
Chodník korunami stromov Bachledka je v prevádzke od septembra 2017 a teší sa veľkému záujmu návštevníkov. Hneď po otvorení ich vraj prišlo cez prvý víkend 12. tisíc. Kto by nebol zvedavý?
Vždy keď prídem do Serede, spomeniem si na Vojtecha Mihálika. Narodil sa síce v Dolnej Strede, ale ja si ho pamätám z jednej rozhlasovej relácie, kde si zaspieval pesničku Seredská.
Bratislava je blízka, ale vždy poskytne aj niečo zaujímavé. Na cestovateľské zážitky s fotoaparátom nie je nutné chodiť len do ďalekých cudzích krajín. V Bratislave sa dá nájsť pokoj a pohoda. Pokiaľ tam práve nie sú manifestácie.
V maltskom origináli je to Marsaxlokk a my to čítame ako Marsašlok, tradičná rybárska dedina, alebo ak chcete, tak aj mestečko. Dalo by sa povedať, ako povedali kedysi návštevníci z východu u nás: sámyj górod a derevni net.
Casa Rocca Piccola je palác rodiny de Piro zo 16. storočia vo Vallette. Časť domu funguje ako rodinné múzeum. Ak sa budete prechádzať Vallettou v letných horúčavách, v Casa Rocca Piccola nájdete aj príjemný chládok v podzemí.
Keď sme sa prvýkrát plavili malou rybárskou loďou do Blue Lagoon na ostrove Comino, náš kapitán si za jazdy prevzal od kapitána protiidúcej lode z Goza liter vína. Bolo to pravé gozitánske víno a báječne nám chutilo.
Maltou sa človek nikdy nepresýti, aj keby tam chodil každý rok. Našim šťastím je, že na Maltu lietame, ale sa aj vozíme autom, dosť často. Je to vlastne rodinná návšteva u dcéry s rodinou.
Z Dolnosliezskeho vojvodstva (Poľsko má 16 vojvodstiev) sme sa presunuli do Veľkopoľského mesta Poznaň. Bola to pomerne krátka zastávka na našej severnej ceste.
Doteraz sme poznali, na rozdiel od iných susedov, z Poľska len najbližšie pohraničné oblasti od Troch korún cez Tarnov, Zakopané, soľnú baňu a Krakov. Už je to inak, začiatkom mája sme sa dostali konečne až k Baltu a do Varšavy.
Nedávno som si spomenul na starší film Egerské hviezdy (Maďarsko, 1968) a aj to bol jeden z podnetov pre návštevu mesta Eger.